No nie všetko v živote vždy vychádza podľa plánu, na čo doplatil aj legendárny herec. Keby neprišla zákerná choroba, dnes by sa radoval zo svojich vnúčat. Práve 5. mája 2007 Zednikovič navždy odišiel.
Hoci novinárka Ľuba Zednikovičová dala hercovi synov Tomáša a Lukáša, k deťom mal blízko po celý život. „Maroš miloval deti a rovnako aj ony jeho. Neskutočne to s nimi vedel,“ hovorí exmanželka, z ktorej je dnes už babička. Žiaľ, Zednikovič sa tohto rodinného šťastia nedožil. „To, že teraz mám jednu čerstvú vnučku a v auguste sa mi narodí druhá, pociťujem ako satisfakciu, že som mala dvoch synov, hoci som túžila po dcérach. A teraz sa mi to plní. Je to pre mňa silný a dojímavý zážitok, že máme konečne v rodine dievčatko,“ vyznáva sa a ľutuje, že si vnučky nebudú môcť užiť starého otca. „Je to smutné, že sa toho nedožil, lebo malé vnučky by boli v jeho živote určite novým rozmerom, rovnako ako sú pre mňa. Malá Mila má len mesiac, no na všetko reaguje, robí grimasy a je mimoriadne vnímavá...“
Zednikovič to s deťmi naozaj vedel. Veľa zábavy si s ním zažili aj deti z divadla Astorka. Keďže ich rodičia herci boli často zaneprázdnení, svoje ratolesti odložili do Mariánovej opatrovateľskej služby. „Stávalo sa, že som prišla domov z práce a bolo u nás niekoľko detí, ktoré sa na mňa žensky a vyčítavo pozerali v zmysle, čo tu robíš, veď Maroško je náš!“ smeje sa.
Introvert Maroš
Keď v máji 2007 podľahol herec rakovine lymfatických uzlín, kolega Martin Huba sa s ním na pohrebe rozlúčil so slovami. „Bol špecificky smutný, taký chaplinovský typ, ktorý spájal obrovské tragično s úsmevnosťou...“ A nebol ďaleko od pravdy. Zednikovič totiž patril k hercom, ktorí na javisku dokázali nielen rozosmiať, ale aj rozplakať. No len čo zhasli svetlá a zastrela sa opona, vyžadoval svoj pokoj. „Maroš bol veľký introvert, čo sa vzhľadom k jeho profesii nezdá, ale komici a tragikomici vo svojom súkromí takí bývajú. A pokoj potreboval aj doma. Tak ako vedel otvorene, šarmantne a vtipne vystupovať na verejnosti, keď sa zatvorili dvere, stačila mu knižka a tiché rozhovory,“ spomína exmanželka Ľuba.
Tá bola hercovou veľkou láskou ešte zo študentských čias. Neskôr, keď to začalo medzi nimi iskriť a Zednikovič mal angažmán v divadle, po celý čas stála pri ňom. „Chodievala som na Marošove študentské predstavenia. Vždy chcel spätnú väzbu a bol otvorený kritike. Ja som ho však tak obdivovala, že to boli vždy len maličkosti.“
