Kedy ste sa začali venovať tancu?
Mal som sedem rokov, keď ma rodičia prihlásili na tanečnú. Pamätám si, že sa mi to nepáčilo a takmer rok som s tým bojoval. Potom sa však náš učiteľ tanca stretol s mojimi rodičmi a povedal im, že je tam nejaký talent, a odporučil im, aby som v tom určite pokračoval. Ani neviem ako, ale tanec ma postupne celkom opantal. Tancoval som dokopy 15 rokov a skončil som až na vysokej škole, keď sa moja partnerka zranila a nechcelo sa mi už hľadať ďalšiu.
Máte za sebou aj nejaké úspechy?
V tanci sa to delí na amatérsku a profesionálnu ligu - v tej napríklad tancoval Janko Koleník. Ja som bol v tej amatérskej, lebo sme nemali dostatok peňazí, tanečný šport je finančne veľmi náročný. Súťažil som teda v rámci neregistrovanej, amatérskej ligy. Na celoslovenských súťažiach sme získali prvé, druhé aj tretie miesta. Stávalo sa však, že sme napríklad ako 16-roční tancovali spolu s 10-ročnými deťmi, lebo amatérska liga je taká, a preto ma to časom prestalo baviť.
Aká bola vaša prvá reakcia, keď ste dostali ponuku byť súčasťou Let’s Dance?
Bol to šok a myslel som si, že je to nejaký prvý apríl alebo skrytá kamera.
Čakali ste ako náhradník?
Nie, to vôbec. Chcel som mať v rámci svojho voľného času nejakú aktivitu, kde by som si vyčistil hlavu. Minulý rok som si teda zaplatil súkromné hodiny s Dominikou Roškovou a dal som si niečo z toho aj na instagram. Potom sa v médiách začalo špekulovať, či náhodou nebudem účinkovať v Let’s Dance a tak mi to ešte viac zhmotnilo ten môj sen a stále som si hovoril, keby to tak niekedy vyšlo...
Komu ste sa prvému pochválili?
Práveže nikomu. (smiech) Vysvetlili mi, že to nemôžem nikomu povedať. Až keď mi predstavili moju tanečnú partnerku Aničku, zavolal som mamine.
Aká bola jej reakcia?
Bola šokovaná a dva dni nespala, lebo som jej povedal, že by som sa tešil, keby prišla na prenos. Je to veľká trémistka, dokonca som ju za päť rokov, čo som v Markíze, nedostal na obraz.
