Polícia taktiež prízvukuje, že letisko bolo okupované, avšak nie americkými vojakmi. „Po invázii v auguste 1968 sa na letisku Sliač usadili sovietski vojaci, pričom proti ich pobytu u nás nemohli obyvatelia protestovať ani hlasovať v referende, pretože takýto odpor bol za totalitného režimu zakázaný. V demokratickej spoločnosti sú referendá bežnou súčasťou podielu obyvateľstva na chode štátu. Aj referendum na Sliači však ukázalo, že väčšina jeho obyvateľov nepovažuje strašenie imaginárnymi problémami za niečo, čomu majú venovať zvýšenú pozornosť," uzavrela polícia.
Na referende o americkej základni na Sliači sa počas spojených volieb v sobotu 29. októbra zúčastnilo 37 percent oprávnených voličov. Z nich takmer 75 percenta hlasovalo „áno“, teda rozhodli o tom, že mestské zastupiteľstvo sa týmto musí zaoberať, lebo toto hlasovanie má podľa predošlého rozhodnutia poslancov záväzné odporúčanie. Pre agentúru SITA to uviedla po sčítaní všetkých hlasov primátorka mesta Ľubica Balgová s tým, že vo všetkých volebných okrskoch bolo 4 082 oprávnených voličov a z nich prišlo na referendum 1 513.
Na referendovú otázku: „Súhlasím s tým, aby mestské zastupiteľstvo mesta Sliač podniklo všetky zákonné opatrenia k tomu, aby zabránilo umiestneniu vojenskej základne Spojených štátov amerických v akejkoľvek forme na území letiska Sliač a v jeho okolí?“ odpovedalo áno 1 127 zúčastnených. O výsledkoch referenda rokovali v pondelok 31. októbra poslanci na mimoriadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva.
Referendum o americkej základni na Sliači riešilo hypotetickú otázku o jej umiestnení. Mesto referendum vyhlásilo na základe petície, ktorú podpísalo vyše 1 300 ľudí, čo je viac ako tridsať percent oprávnených voličov. Iniciovala ju skupina miestnych, ktorí sa obávajú dosahov obrannej dohody Slovenska s USA prijatej začiatkom roka.
