Vráťme sa k hre Shirley Valentine. Postava Shirley si začala plniť sny príliš neskoro, ale predsa... Aké sny mala Zdenka Studenková?
Keď niekto povie, že si pamätá niečo z obdobia, keď mal štyri roky, tak neviem, či neklame. Ja si nepamätám vôbec nič. Spomienky mám až z obdobia, keď som už bola trošku väčšia. Keďže sme boli chudobní, tak sa v rodine posúvali aj hračky. Dodnes mám v spálni na stoličke odloženého maca, môjho teddy beara, ktorého som dostala, keď som sa narodila. Nemá jedno ucho, neviem, kto mu ho odtrhol, ale ja isto nie. Okrem neho mám odložených ešte zopár hračiek. Mala som ešte krásneho psíka foxteriéra na kolieskach a keď išiel, kýval chvostíkom. A ja som ho musela posunúť mojej sesternici, mladšej odo mňa o štyri roky. Potom som raz prišla k nim a psík mal vylúpnuté oko! Keď som to uvidela, bola som na sesternicu hrozne nahnevaná, doslova zúrivá. A tak keď sme išli do parku na hojdačky, rozhodla som sa, že jej niečo strašné poviem. Pozrela som sa na ňu zlovestným pohľadom za to, čo urobila môjmu psíkovi a vyhŕklo zo mňa: „Ty stará k...a!“ (smiech)
Tak to bola rana do srdca - musieť darovať obľúbenú hračku a potom ju ešte aj vidieť zničenú!
To bola! Mala som vtedy asi šesť-sedem rokov, neviem, kde som ten výraz počula. Bežne som nenadávala! (smiech)
A čo teda tie vaše sny?
Keď som bola decko, bola som pomerne akčná a veľmi som sa starala o zvieratká. Robila som pokusy - priniesla som domov asi tridsať slimákov, že nech bývajú u nás, aby sa mali dobre. Nechala som ich rozliezť po celom byte! (smiech) Alebo som si priniesla domov v igelitovom vrecúšku žubrienky a tešila som sa, že u nás z nich vyrastú žaby. Ale aj iné nezmysly - chodila som okolo baráku a sypala na zem omrvinky, aby sa mravce mali dobre. V jednom kuse som robila takéto absurdné záchranárske aktivity pre zvieratká.
Hotová aktivistka...
Presne! Potom, keď som bola staršia, rada som počúvala hudbu z platní. Moja mama veľmi rada tancovala twist. Pustila si gramofón, tancovala na Popocatepetl twist a ja s ňou. Raz som objavila platňu s operou Rusalka. Keď bola mama preč, púšťala som si ju. Naučila som sa áriu Rusalky a predstavovala som si, že raz budem veľká operná speváčka.
Chodili ste aj do divadelného alebo iného umelecky zameraného krúžku?
Chodila som len na gymnastiku, na nemčinu a ešte do speváckeho a výtvarného krúžku, na klavír... Do divadelného alebo hereckého krúžku nie, kde by bolo v tých časoch v bratislavskej Mierovej kolónii niečo také?! To sme ani nechyrovali! Neskôr som začala chodiť na školu umeleckého priemyslu, lebo ma bavila móda. Myslela som si, že tam bude odbor módne návrhárstvo, čo však neexistovalo. Iba výšivkárstvo, a pri tej predstave sa mi pretočili panenky... (smiech)
