Moldavsko, malá východoeurópska krajina ležiaca medzi Ukrajinou a Rumunskom, v uplynulých mesiacoch čelí zvýšenému politickému napätiu následkom prudkého nárastu cien plynu po ruskej invázii na Ukrajinu.
Tisíce obyvateľov demonštrovali pred oficiálnym sídlom moldavskej prezidentky Maie Sanduovej v centrálnej časti Kišiňova, pričom skandovali heslá ako "preč s Maiou Sanduovou" alebo "preč s vládou".
Sanduová opakovane odsúdila kroky Moskvy na Ukrajine a presadzuje členstvo svojej krajiny v Európskej únii. Kritici jej vyčítajú, že nevyjednala lepšiu dohodu o dodávkach plynu s Ruskom, ktoré je hlavným dodávateľom tejto komodity pre Moldavsko. Moldavský regulačný úrad v piatok zvýšil ceny plynu pre domácnosti o 27 percent.
Po minulotýždňovom pokuse o vytvorenie protestného tábora pred budovou moldavského parlamentu postavili demonštranti pred prezidentským sídlom do popoludnia približne desať stanov.
Odkedy Moskva spustila na Ukrajine 24. februára nevyprovokovanú vojenskú ofenzívu, prijalo Moldavsko státisíce ukrajinských utečencov. Európska únia v júni udelila Moldavsku, ako aj Ukrajine štatút kandidátskych krajín.
Rusko má v moldavskom separatistickom regióne Podnestersko umiestnených podľa odhadov 1500 vojakov, ktorých označuje za "mierový zbor" zameraný na zachovanie mieru a stability.
Moldavský parlament 28. júla odhlasoval predĺženie výnimočného stavu o 60 dní. Tento krok nadobudol účinnosť 8. augusta a potrvá do 8. októbra. K opatreniu prišlo po tom, ako vláda uviedla, že naďalej potrebuje špeciálne právomoci v súvislosti s následkami ruskej vojenskej agresie na Ukrajine.
