Hokejový útočník Miroslav Šatan (39) zaznamenal v posledných 10 zápasoch KHL 9 bodov (6 gólov, 3 asistencie) a aj vďaka nemu si udržiava Slovan teoretickú šancu na účasť v play off. V najbližších dňoch sa rozhodne aj o tom, či po sérii zranení nominovaných hráčov stihol Šatan presvedčiť reprezentačných trénerov, aby ho zobrali do Soči aspoň z pozície náhradníka.
Slovan ukončil posledný výjazd za súpermi víťazstvom nad Dinamom Moskva!
- Dostávali sme menej gólov a prejavilo sa to na výsledkoch. Sú za tým výborné výkony brankára Janusa, dokázali sme aj so silnými súpermi vyhrať. Naznačuje to, že Slovan ide správnym smerom a robí krôčky dopredu.
Zdá sa, že hráte v pohode - niektoré dôležité góly boli pekné aj pre divákov.
- V šanciach nepremýšľam nad zakončením. Nie je na to čas. Vyplýva to asi zo skúseností a všetkých rokov, ktoré mám odohraté.
Niekedy ste sa ale tešili z gólov emotívnejšie.
- V Moskve padol gól po dlhom striedaní, bolo to už na konci presilovky a aj samotný únik ma stál veľa síl. Na oslavu už mi neostalo veľa síl a napokon na veľké oslavy ani nie je vhodná chvíľa. Sme tam, kde sme, snažíme sa sezónu dohrať čo najlepšie a zabojovať o šancu na play off. Ak by sme boli bod pod čiarou, asi by aj radosť z našich gólov vyzerala inak. Naša šanca žije, pobijeme sa o ňu, ale strata je stále veľká. Škoda začiatku sezóny, kedy sme prišli o veľa bodov.
Na šampionáte 2012 vo Fínsku ste po góle Čechom v semifinále veslovali na zadku po ľade...
- Práve to sú momenty, na ktoré čaká každý hokejista. Zápasov, v ktorých ide o všetko, o medailu, alebo o veľký úspech, je len zopár a niekedy sa na ne čaká roky. Ak sa v takom stretnutí podarí streliť gól, býva aj radosť nespútaná a človek robí aj také veci, ktoré by inak nerobil.
Pre takéto momenty ste vždy akceptovali pozvánky do reprezentácie. Urobili ste to aj vlani. Nebolo to riziko?
- Spätne sa na to pozerám inak. Vtedy za mnou prišli do Limbachu tréner, generálny manažér aj prezident zväzu. Hoci som v tom čase päť mesiacov nehral, chceli, aby som išiel na majstrovstvá sveta. Vedel som, že na ľade nebudem stopercentný, ale presviedčali ma, že budem potrebný aj v kabíne a preto by som mal ísť a pomôcť mužstvu. Napriek nedoliečenému zraneniu som na šampionát išiel – a s odstupom času sa ukázalo, že to nebol správny krok.
Bola vaša dlhšia letná príprava a doliečovanie daňou za štart na majstrovstvách?
- Následky zranenia v oblasti krku, chrbtice a lopatiek tu sú a vždy budú. Vedel som preto, že sa musím pred ďalšou sezónou pripravovať inak. Telo potrebuje dlhší oddych, regeneráciu i prípravu na záťaž.
Zmenili ste nejako spôsob oddychu?
- V minulosti som si zvykol prečítať knihu, teraz sa venujem počas voľna najmä deťom. Je to oveľa náročnejšie, ale zasa ma to viac napĺňa. Zvlášť v takých chvíľach, keď sa človek vráti po týždni domov, vtedy je veľmi vzácny (smiech).
Za posledné mesiace ste boli veľkou témou. V podobných vypätých chvíľach akoby ste ale dokázali prepnúť na vyššiu rýchlosť!
- Sú veci, ktoré ja neovplyvním. S mnohými nesúhlasím. Niekto o mne niečo povie, napíše. Jediné, čo ovplyvniť môžem, je môj prístup k tréningom a to, ako hrám.
Sezónu ste začali až začiatkom novembra. Mohli ste nastúpiť aj skôr?
- Teoreticky áno, hoci neviem, či by to bolo zo zdravotného hľadiska správne rozhodnutie, a ako by som na tom bol v takom prípade teraz. Nemyslím si, že by som sa cítil lepšie. Z veľkej časti som musel akceptovať objektívne okolnosti vrátane toho, že reálna komunikácia so Slovanom o mojom ďalšom pôsobení na určitý čas uviazla.
Veci akoby sa pohli po stretnutí s trénerom Vůjtekom a generálnym manažérom Sýkorom v New Yorku.
- Cieľom stretnutia, na ktorom bol aj Ľubo Višňovský, bola téma olympiády. V tej chvíli som nemal žiadny klub a nebolo jasné, kedy začnem s hokejom na súťažnej úrovni.
Olympijskú nomináciu poznačili zranenia, posledné slovo budú mať tréneri. V akej forme sa cítite vy osobne?
- Vedel som, že prvých 5 - 10 zápasov bude moja nevýhoda, ale neskôr sa to zmení na výhodu, keďže ostatní už môžu byť unavení. Cítim sa výborne a teší ma, že pomáham mužstvu. Atmosféra na našich zápasoch je výborná. Hokej si užívam aj vzhľadom na to, že ide asi o posledné obdobie mojej profesionálnej kariéry.
Trváte na tom, že vidíme poslednú sezónu Mira Šatana?
- Ja nad tým vôbec takto nerozmýšľam.
Čakajú vás prinajmenšom štyri zápasy za Slovan v KHL. Viete si predstaviť, že by boli posledné v kariére?
- Niekedy sa moja kariéra skončiť musí.
Ak to raz príde, pripravíte nejaký rozlúčkový zápas?
- Nad niečím takým teraz neuvažujem ani to nechystám.
Splnili sa vaše predstavy, aby ste si po návrate na ľad hokej užili?
- Mám z toho dobrý pocit, atmosféra na zápasoch je výborná. Hokej ma baví. Užívam si ho aj vzhľadom na to, že ide asi o posledné obdobie mojej profesionálnej kariéry.
Je váš vzťah s kapitánom Chárom taký, že by ste ho označili za problematický?
- Myslím si, že je to menší problém, ako sa o tom píše. Verím, že osobné stretnutie by to vyriešilo za päť minút.
Nomináciu do Soči poznačili zranenia, posledné slovo majú tréneri. Chceli by ste na olympiáde hrať, ak by sa šanca vyskytla?
- Túto sezónu som si chcel zahrať hokej a užiť si ho. Olympiáda nebola hlavným cieľom môjho návratu. Ak by ma na ňu tréneri vďaka výkonom vybrali, bol by som rád súčasťou tímu a snažil sa podať najlepšie výkony. Hral som na štyroch olympiádach, ak nebudem na tejto, nič sa nestane. Už to však nie je v mojich rukách.
Na ktorú z olympiád máte najkrajšie spomienky?
- Vždy to asi býva tá prvá. Lillehammer som vnímal očami 19-ročného juniora. Išiel som tam ako náhradník. Prvý zápas sme ako štvrtá päťka sedeli zabalení v dekách na striedačke. Hovoril som si: Ktovie, či sa na ľad vôbec dostanem. Šanca prišla zakrátko, tréner Šupler mi povedal: Rozcvič sa, mladý, ideš tam! Trvalo 12 sekúnd a dočkal som sa premiérového gólu. Bol to úžasný úvod, na turnaji som dal 9 gólov. Neznámeho mladíka zaregistrovali fanúšikovia, všimli si ma aj v zámorí. Ten moment mi zmenil celý život.
