Rokovania v gruzínskom hlavnom meste Tbilisi vychádzali z dohody, ktorú lídri týchto dvoch kaukazských krajín dosiahli v máji za sprostredkovania Európskej únie, s cieľom "pokročiť v dialógu" o budúcej mierovej zmluve. Arménsky minister zahraničných vecí Ararat Mirzojan a jeho azerbajdžanský rezortný kolega Ceyhun Bayramov "diskutovali otázkach týkajúcich sa normalizácie vzťahov medzi oboma krajinami".
Mirzojan okrem iného "zdôraznil význam politického riešenia karabašského konfliktu pre budovanie trvalého mieru v danom regióne" a vyzval Baku, aby prepustilo arménskych vojnových zajatcov. Bayramov žiadal "stiahnutie arménskych ozbrojených síl z územia Azerbajdžanu", pričom mal na mysli časti Náhorného Karabachu, ktoré sú stále pod kontrolou arménskych separatistov.
Šéf azerbajdžanskej diplomacie tiež "upozornil na dôležitosť objasnenia osudov takmer 4000 nezvestných Azerbajdžancov". Ministri sa zároveň zaviazali pokračovať v priamom dialógu. Arménsko a Azerbajdžan viedli o Náhorný Karabach dve vojny – jednu v 90. rokoch 20. storočia, ďalšiu v roku 2020. Šesť týždňov bojov na jeseň 2020 si vyžiadalo viac ako 6500 obetí a skončilo sa dohodou o prímerí sprostredkovanou Ruskom.
Na základe tejto dohody sa Arménsko vzdalo rozsiahleho územia, ktoré ovládalo celé desaťročia, a Rusko tam vyslalo približne 2000 členov mierových síl, aby dohliadali na krehké prímerie. Etnickí arménski separatisti v Náhornom Karabachu sa odtrhli od Azerbajdžanu po tom, ako sa v roku 1991 rozpadol Sovietsky zväz. Následný konflikt si vyžiadal približne 30-tisíc obetí.
