Mamička dvojročnej Lindy sa po bolestivom rozchode vrátila z Talianska na Slovensko. V exkluzívnom rozhovore pre Nový Čas Nedeľa porozprávala, ako zvláda novú životnú situáciu, aká je mama, ale aj to, aké hudobné prekvapenie pripravili s dvojičkou Veronikou pre všetky deti.
Nedávno ste sa po rozchode so svojím partnerom, futbalistom Stanislavom Lobotkom dostali do pozície slobodnej maminy. Čo to pre váš život znamená?
Keď na to v minulosti prišlo, odišla som do cudzej krajiny, vzdala som sa kariéry, na mojich pleciach boli sťahovania zo Španielska do Talianska či v rámci Talianska, pretože v prvom domove sme bojovali s plesňami. Vždy nám pomáhali moji rodičia, lebo sťahovania sú náročné, je to nekončiaci sa príbeh množstva vecí. Stanka sme sa snažili vždy odbremeniť od akýchkoľvek záťaží, aby sa mohol plne sústrediť na svoju kariéru. Mal náročný program, takže z týždňa bol doma približne dva dni. Zápasy hrával dvakrát týždenne, deň pred zápasom buď cestoval, alebo spal v hoteli. A to aj vtedy, keď hrali doma, aby hráči neboli rozptyľovaní a mali pokoj. Takže som zvyknutá byť na všetko sama - na domácnosť, na malú - takže v tomto smere sa môj život nejako výrazne nemení.
Ako váš rozchod vnímajú vaši rodičia a sestra?
Naši vnímali Stanka ako svojho syna, mali k nemu veľmi pozitívny vzťah. Takže to znášajú ťažko, naozaj sme ako celá rodina vychádzali priam ukážkovo. Ani ja to neviem doposiaľ vstrebať. Sú to tí najlepší starí rodičia na svete. Vrátili sa do čias, keď sme my s Veronikou boli deťmi a trošku tou detskou energiou, ktorú im dávajú vnučky, aj omladli.
Čo aktuálne vnímate ako najväčšiu výzvu svojho rodičovstva? Máte niekoho, kto vám s Lindou pomáha, keď máte povinnosti?
Nebyť našich, tak by asi veľa vecí nebolo možných. Nevznikol by ani album Zlatá brána dokorán. Pomáhali a pomáhajú, ako sa dá. Tatino išiel predčasne do dôchodku, takže ak potrebujem ísť do práce, postará sa o Lindušku. Mamina ešte pracuje v našom obchodíku so spodnou bielizňou, ale ak je to potrebné, vždy sa snaží urobiť si voľno.
Už ste obe sestry - vy aj Veronika - mamy. Zmenilo to nejako váš sesterský vzťah?
Nezmenilo, vždy sme tu boli jedna pre druhú. Naopak, povedala by som, že materstvo náš vzťah skôr upevnilo, vieme sa navzájom výrazne podporiť a pochopiť.
A zmenilo materstvo vás osobne?
Vždy som bola zodpovedná, ale teraz mám navyše zodpovednosť za malého človiečika. Zmena nastala asi najmä v tom, že sa viac ako inokedy bojím, cítim rešpekt a obavy. Aby sa malej nič nestalo. Snažím sa veci predvídať. A, samozrejme, vychovať ju najlepšie, ako viem, čo je tiež veľmi zodpovedná úloha.
Za akú maminu sa považujete, dávali ste sestre nejaké rady?
Snažím sa byť tou najlepšou matkou, dať Linde správne hodnoty, naučiť ju všetko, aby bola pripravená do života. Veronika bola pri Linde „zaškolená“, čiže jej už žiadne rady nebolo treba dávať.
Osud to zariadil tak, že ste sa obe stali slobodnými mamami. Čím si myslíte, že to je?
Neviem. Možno tým, že sme odmalička sebestačné a vieme sa o všetko postarať samy. Niekedy sa toho chlapi boja.
Na sociálnych sieťach sliedi množstvo hejterov. Stretli ste sa po rozchode s nejakou reakciou, ktorá vás naozaj pobúrila?
Nie, negatívne reakcie nečítam. Internet je plný hejterov, ktorí do všetkého vidia a všetkému rozumejú. Všetci však vieme, že vo vlastných topánkach chodíme iba my sami, a tak je názor kohokoľvek cudzieho na to, čo sa nás týka, vlastne úplne zbytočný.
Je niečo, čo by ste dnes vo vzťahu s otcom Lindušky urobili inak?
Neurobila by som nič inak. Všetko som sa snažila robiť najlepšie, ako som vedela, na maximum, pomáhať mu, podporovať ho, stáť pri ňom, dávať mu priestor na kariéru, odbremeňovať ho. Žiaľ, nestačilo...
