Bývalý dlhoročný reprezentant, majster sveta z Göteborgu 2002 a majiteľ bronzovej medaily z MS 2003 v Helsinkách oznámil svoj odchod z hokejovej scény v rozhovore pre stredajšie vydanie denníka Šport.
"V tejto chvíli som presvedčený, že končím. Už sa mi nechce nikam cestovať. Bolo toho dosť," povedal pre Šport skúsený útočník, ktorý naposledy pôsobil v rodnej Skalici. "Ak sa človek venuje niečomu takmer štyri desaťročia, tak je preňho ťažké sa rozlúčiť s tým, čo mal tak rád. Lenže ako život každého z nás sa raz skončí, tak raz aj v kariére športovca príde raz deň, keď treba povedať koniec."
Dvanásť sezón v NHL
Pálffy má za sebou 12 sezón v zámorskej NHL, v ktorej odohral za NY Islanders, Los Angeles Kings a Pittsburgh Penguins dokopy 684 zápasov základnej časti s bilanciou 329 gólov a 384 asistencií. V play off pridal 19 bodov (9+10) v 24 dueloch.
Štyrikrát nastúpil v Zápase hviezd (1997, 1998, 2001 a 2002). Vo federálnej lige odohral za Nitru a Trenčín 166 zápasov s bilanciou 116 gólov a 101 asistencií, pričom v drese Dukly si v sezóne 1991/92 vybojoval titul majstra Československa.
V najvyššej slovenskej súťaži odohral 290 stretnutí (203+291), v ročníku 2008/2009 získal so Skalicou titul vicemajstra a so 126 bodmi sa stal rekordérom produktivity v extralige. Na MS 2003 v Helsinkách sa stal najproduktívnejším hráčom turnaja s 15 bodmi (7+8), produktivitu ovládol s 10 bodmi aj na olympijskom turnaji 1994 v Lillehammeri, kde bol so siedmimi asistenciami i jeho najlepším nahrávačom. Najjagavejší moment v jeho kariére však prišiel na MS 2002v Göteborgu, kde vo víťaznom finále proti Rusku (4:3) prihral Petrovi Bondrovi na zlatý gól.
Prvýkrát sa Pálffy rozlúčil s hokejovou scénou v januári 2006, keď nečakane opustil jeho vtedajší klub Pittsburgh Penguins a vrátil sa zo zámoria na Slovensko. Po doliečení si zranenia a dôkladnom oddychu však opäť našiel chuť do hokeja a v ročníku 2007/2008 sa vrátil do arén v drese materskej Skalice. V nej pokračoval až do minulého ročníka.
Podľa Pálffyho to nevyzerá s budúcnosťou slovenského hokeja ružovo. "Nie je to ideálne. Veď keď štyri mesiace chlapcom chýbajú výplaty, keď nefunguje to základné, čo k hokeju patrí, tak niet div, že si hľadajú 'azyl' v Maďarsku, Poľsku, Rumunsku, Francúzsku, alebo niekde inde. Poviem to na rovinu, vidím to dosť čierne. Bez peňazí a s exekútorom za chrbtom sa existovať nedá. Som presvedčený, že do piatich rokov sa najvyššia slovenská súťaž bude hrať na amatérskej úrovni. Chalani budú chodiť cez deň do práce a hrať hokej po večeroch ako hobby," dodal.
