Dedinka Ojmjakon je taký prachobyčajný zapadákov v Jakutskej oblasti na severovýchode Ruska. Žije tam asi 500 ľudí, je tam škola, jeden obchod, benzínová pumpa a tepelná elektráreň. Jedným slovom magnet pre turistov. Má však aj jednú výnimočnú vlastnosť - v skutočností je to najchladnejšie permanentne obývané miesto na svete a takzvaný pól chladu severnej pologule. V roku 1924 v Ojmjakone oficiálne namerali -71,2 °C. Je to najnižšia teplota, ktorú sa kedy podarilo zaznamenať severne od rovníka.
V noci z 5. na 6. januára 1916 teplota v Ojmjakone klesla dokonca ešte nižšie - na -82 °C. To je len o 6 stupňov teplejšie, než absolútne minimum na svete, ktoré namerali v roku 1983 na sovietskej antarktickej stanici Vostok (-88,3 °C). Ale v roku 1916 údaje z Ojmjakonu neboli oficiálne zdokumentované, takže narábať s nimi sa nedá.
Dedinka bola odjakživa len zástavkou pre lovcov a pastierov sobov, ale v 30.-tých rokoch minulého storočia sovietska vláda sa rozhodla usídliť miestne kočovné obyvateľstvo a Ojmjakon sa stal obcou. Aká irónia, že v preklade z miestneho nárečia Ojmjakon znamená nemrznúca voda. Názov vznikol z neďalekého horúceho prameňa.
50-stupňové mrazy nie sú pre ojmjakonské zimy ničím výnimočným. Kým by u nás sa už asi dávno zastavil život, jedinú miestnu školu zatvárajú až keď ortuť teplomera klesne pod -52. Väčšina domov dodnes kúri uhlím a drevom. Ústredné kúrenie nemá v týchto podmienkach veľký zmysel. Stačí jedna havária a voda v potrubí zmrzne za niekoľko hodín.
Miestni radšej nechávajú autá naštartované celý deň, pretože sa boja, že ak vypnú motor, už ho do leta nenaštartujú. Len si predstavte tú spotrebu paliva! To isté sa týka aj miestnej elektrárne. Ak vypadne prúd, do piatich hodín dedina prestane fungovať. Všetko potrubie zmrzne a popraská.
Predstavte si, v Ojmjakone je aj signál pre mobilné telefóny. Ale úžitok je z neho minimálny – v takej zime mobily proste nefungujú. Takisto nemá zmysel pokúšať sa písať perom. Atrament jednoducho mrzne. Piť zo sklenených nádob tiež nie je dobrý nápad - sklo primŕza k perám. Špecifický problém je aj pochovávanie zosnulých. Kým u nás je kopanie hrobu záležitosťou niekoľkých hodín, v Ojmjakone aj ten najplytší kopu aspoň tri dní. Na zamrznutú zem sa nahádžu rozžeravené uhlíky, po nejakom čase ich dajú nabok a vykopú pár centimetrov. Tento proces sa opakuje niekoľko dní, kým sa podarí vhĺbiť jamu dostatočne hlbokú na pochovanie tela.
V okolí Ojmjakonu nerastie takmer nič, a už vôbec nie ovocie alebo zelenina. Miestne obyvateľstvo však netrpí, pretože mlieko tamojších zvierat obsahuje všetky potrebné živiny. Vzhľadom na zemepisnú polohu deň v Ojmjakone trvá až 21 hodín v lete a iba tri hodiny v zime. Paradoxne leto je tam pomerne teplé. Júlové teploty sa niekedy vyšplhajú na príjemných 34 stupňov (plus 34, aby sme boli presní). Cestovné kancelárie ponúkajú milovníkom extrémne turistiky výlety do zimného Ojmjakonu a pre tých najodvážnejších sú aj špeciálne zábavky, ako napríklad pokus prežiť noc v stane. Len sa treba pripraviť, že veľa fotiek neurobíte. Pre foťaky totiž platí to isté, čo pre mobily.
