Ich ťažký osud však bol mnohým ľahostajný. Nový Čas našiel Bratislavčanku Danielu, ktorá rodine pomáhala niekoľko rokov prežívať. Ľútostivá žena ich zásobovala oblečením, stravou aj peniazmi. Vyše roka sa starala aj o malú Sašku (3), ktorú si k nej často odkladali, keď išli žobrať peniaze pred kostol.
Staršej žene Daniele sa zúboženej rodiny uľútostilo cestou do Blumentálskeho kostola, kde ich často stretávala. Alexandra (42) s Jurajom (32) postávali pred začiatkom omše pred chrámom neďaleko centra hlavného mesta a v kočíku mali dcéru Sašku (3), ktorá často plakala. Bratislavčanke prišlo žobrajúcej rodiny ľúto, a tak im pravidelne dávala peniaze. „Pomáhala som im, ako sa len dalo. Dávala som jej všetko, čo som mala, oblečenie, peniaze a vždy som im nabalila aj plné tašky jedla. Všetko som to robila pre to dievčatko. Zbožňovala som ho, bolo to krásne a milé dieťa. Strašne sa bojím, aby sa Saške nič zlé nestalo,“ povedala so slzami v očiach Daniela.
Po čase však začali jej dobrú vôľu zneužívať a často ju navštevovali v paneláku, kde od nej žiadali peniaze či iné formy pomoci. Dôverčivú dôchodkyňu viac ako rok pár klamal a tvrdil, že žiadne iné dieťa nemajú. Preto Daniela ani len netušila o hrôze, ktorú musela každodenne zažívať Saška, ktorá vyrastala v spoločnom byte, kde bola tri roky za zamknutými dverami jej mŕtva sestrička Lucka († 5).
Žena ich niekoľkokrát navštívila aj v bytovke na Koceľovej ulici, v byte, kde polícia v pondelok našla torzo telíčka, však nikdy nebola. „Do bytu nikoho nepúšťali, jedlo som im dávala buď na chodbe, alebo pred kostolom, kde žobrali. Pomáhala som im viac ako rok. Neskôr som zistila, že ma klamú, čo ma veľmi zraňovalo. Za ten čas som im dala vyše 10-tisíc eur, nechápem, kam ich dávali, keď žili v takých zlých podmienkach,“ zhrozene skonštatovala staršia žena.
Daniela si k malej Saške vybudovala veľmi blízky vzťah najmä preto, že s ňou trávila veľké množstvo času a spoločne sa hrávali. O tom, kde by sa teraz jej mama mohla nachádzať, nemá ani tušenia. „Často sa stávalo, že ku mne doviedli Sašku a prišli si ju zobrať až večer o deviatej. Neviem, kde trávili celé hodiny, ale vtedy som ju vychovávala ja. Nebyť mňa, ktovie, ako by dopadli,“ uzavrela dobrosrdečná Bratislavčanka.