To, čo urobil Matej Jurčišin, prekvapilo azda každého. Darovať len tak svoje úspory 5 000 eur Štátnym lesom TANAP-u na boj s lykožrútom je pre mnohých nestráviteľné. Viac ako to, že urobil niečo pozitívne pre záchranu stoviek stromov a upozornil, že lesy v Tatrách postupne vysychajú, zaujíma ľudí, kde vzal toľké peniaze a prečo ich daroval štátnemu podniku. Veď, ak má niekto zachraňovať stromy v Tatrách, tak by to mal byť štát a malo by to ísť z našich daní.
Nič ich nemrzí
Niektorí skeptici hovoria, že chlapec s rodičmi zbytočne vyhodili peniaze, pretože ide o boj s veternými mlynmi. Matej so svojou mamou Alicou majú však iný názor: „Nemrzí nás, kam tie peniaze išli. Keby ma to mrzelo, tak by som to synovi nedovolila. Nám nie sú stromy v Tatrách ľahostajné. Keby ľudia, ktorí majú podstatne viac peňazí ako ja, prispeli, tak by tie lesy inak vyzerali.“ Je smutné, že na neochotu ľudí a na zachovanie lesov pre ďalšie generácie musí poukázať dvanásťročný chlapec. Lykožrútom totiž padajú za obeť celé smrekové porasty. Ani argumenty ochranárov, že príroda sa s tým sama vyrovná, u týchto dvoch nepochodia. „Prírode treba pomôcť, keď pomoc potrebuje. Prečo ľudia chodia k lekárovi, keď sú vážne chorí? Nepovedia si, že telo sa s tým vyrovná samo. Áno, príroda sa s tým vyrovná, ale koľko rokov to potrvá? Veď sú to dvestoročné stromy,“ hovorí Alica Jurčišinová, ktorá je tiež lekárka – úrazová chirurgička.
Všetko ho zaujíma
Matej je chlapec ako každý iný. Iba sa viac ako hrám na počítači venuje vyhľadávaniu informácií o prírode a životnom prostredí. „Intenzívnejšie sa prírode venujem štyri roky. Veľa si toho vyhľadávam na internete,“ prezrádza školák, ktorý sa rád túla lúkami a lesmi. Všetko ho zaujíma, na všetko je zvedavý. Rodičia s ním odmalička chodili do Tatier a stará mama tiež pritiahla vnuka k prírode, keďže kedysi učila v škole biológiu. O živote stromov a o lykožrútoch má Maťo toľko vedomostí, že nimi prekvapil aj samotných ľudí v Štátnych lesoch TANAP-u.
Šetrila mama
Prvotný impulz darovať peniaze na záchranu stromov vyšiel od Mateja a mama sa k nemu pridala. „Do Tatier chodíme pravidelne aj štyrikrát do roka. Vieme, čo sa s tými stromami deje a ako sa les mení na suchý porast. Je to katastrofa,“ hovorí Alica. A odkiaľ teda vzal malý chlapec toľko peňazí? „Našetrila som mu ich ja. Nie odmalička, pretože nebolo z čoho, kým som robila na Slovensku. Až potom, ako som začala pracovať v Nemecku. Asi od roku 2006,“ prezrádza detaily. „Viem, že pre niekoho to môže byť veľmi veľa peňazí, ale ja som žila v odlúčení od rodiny, aby som tie peniaze vlastnými rukami zarobila.“
Žiadna reklama
Na internete sa však objavili reakcie, že Alica má rodinné detské sanatórium a tak si takouto formou robí reklamu. „Sanatórium vlastní moja svokra, dôchodkyňa. Som uvedená ako spolumajiteľka, ale nič spoločné s ním nemám. A nie je to sanatórium ako také, ale kvázi materská škola pre postihnuté detičky,“ upresňuje Alica a tvrdí, že nikto z rodiny netušil, že niečo také so synom robia, pokiaľ sa neukázal v médiách.
A čo bude ďalej? Vie Maťo, koľko je to peňazí a čo všetko by si mohol za ne kúpiť? „Viem, že je to strašne veľa peňazí. Nič by som si za ne nekúpil, pretože som ich šetril a nemíňal na zbytočnosti. Nie je mi ľúto, kde skončili. Naopak, mám z toho dobrý pocit,“ povedal Matej Jurčišin. „Päťtisíc eur je veľa, ale na záchranu lesov to nestačí. Chceli by sme rozbehnúť s mamou zbierku,“ hovorí Maťko, ktorý o lykožrútoch rozpráva aj svojim kamarátom.
Budúci ekológ
Matej je živé dieťa, stále je v akcii. Navštevuje hokejovú školu v Žiline a v septembri už bude siedmak. Okrem hokeja sa venuje cyklistike, plávaniu a turistike. Päť rokov žil aj s mamou v Nemecku, takže vie aj po nemecky. O svojej budúcnosti má jasno. Chce študovať na gymnáziu a potom na vysokej škole. „Chcem byť ekológ a ochranár,“ tvrdí rozhodne Maťo, ktorého zaujíma nielen príroda, ale aj čistota ovzdušia a obnoviteľné zdroje energie.
Za 5 000 eur 500 lapačov
To, že chlapec daroval takú veľkú sumu peňazí, šokovalo aj pracovníkov štátnych lesov. „Je to pre nás prekvapením a zároveň potešením na srdci. Človeku sa až veriť nechce, že dvanásťročný chlapec si uvedomuje hrozbu vyhynutia lesa,“ hovorí Ján Slivinský, vedúci ochranného obvodu Štátnych lesov TANAP-u v Javorine. Matej však celý porast nezachráni. Nie je to teda len kvapka v mori? „Kto nezačne bojovať, nemôže vojnu nikdy vyhrať. Za chlapcove peniaze sme si mohli dovoliť kúpiť a obsluhovať 500 feromónových lapačov, na ktorých sú Maťove iniciály. Určite to zachráni niekoľko stoviek stromov a možno jeho skutok naštartuje aj ďalších ľudí,“ myslí si Slivinský. „Zišli by sa aj ďalšie lapače a bolo by dobré, keby sme sa s nimi mohli dostať aj do ochranných zón piateho stupňa, kde je zákaz čokoľvek robiť. Tam sú tie ohniská, odkiaľ sa lykožrút šíri,“ hovorí Matej. To je však hudba budúcnosti. Ochranári tam totiž žiadny zásah nedovolia.
Napáda smreky
Lykožrút sa premnožil po kalamite v roku 2004 a napáda zdravé stromy. A práve tam treba lykožrúta hľadať. „Nalietava na prvé vetvy smreka, a potom obsadzuje kmeň smerom hore a dole. Spočiatku sa strom bráni, ale je len otázkou času, kedy nakoniec uschne,“ hovorí Slivinský. Také stromy treba zbaviť kôry, čo znamená, že aj tak vyschnú, alebo ich spíliť, odkôrniť, aby lykožrút a larvy pod kôrou zahynuli. To však nie je možné, pretože potom padajú obvinenia, že nejde o záchranu, ale o výrub a ťažbu zdravých stromov. Takže stromy v Tatrách hynú a lykožrút sa ďalej množí...
