U nás si ho väčšina fanúšikov vybaví aj ako impulzívneho jedoša, ktorý vo štvrťfinále MS’ 90 odkopol v návale zlosti kopačku a rozhodca ho poslal pod sprchy. V škótskom Glasgowe, kde končil s aktívnym futbalom, ho však velebili ako boha. Dnes robí futbalového agenta a podniká s nehnuteľnosťami. „Páči sa mi stavať domy a neštítim sa ani fyzickej roboty s lopatou,“ tvrdí o sebe.
V Celtiku Glasgow, kam prišiel ako 33-ročný, ho považovali za futbalového kráľa. Robotníci zliezali zo stavieb, aby získali jeho podpis na prilbu a matky s deťmi ho naháňali po uliciach, aby sa im podpísal na škatuľu od kopačiek v nádeji, že ich ratolesti budú hrať ako on. „Po Brianovi Laudrupovi to bol v Celtiku jediný futbalista s ozajstným darom od boha,“ vyhlásil zriadenec letiska, ktorý nám vytvoril špeciálny koridor v zaplnenej letiskovej hale pred odletom len preto, že sme boli zo Slovenska.
„Bol to príjemný pocit,“ súhlasí s odstupom rokov aj Ľubomír Moravčík, ktorý vyzerá presne tak, ako keď v roku 2002 s futbalom končil - s hustou hrivou bez šedivého vlasu a prakticky bez vrások. „Možno som pribral tri-štyri kilá, ale cez leto to pôjde dole,“ tvrdí tento bývalý špílmacher Nitry.
Výbušný futbalista s dobrou strelou, ktorý hral dobre oboma nohami, odišiel po MS v Taliansku na zahraničné angažmán do St. Etienne. Chceli ho aj v Marseille, ale napokon sa cez Bastiu a Duisburg dostal do Celticu Glasgow, kde si dokonale vychutnal slávu. „Jediné, čo mi tam prekážalo, bolo uplakané počasie. Ja som sa tam však nešiel opaľovať, takže sa to dalo vydržať,“ spomína s odstupom času. Skúšal to ešte v japonskej Ičihare, ale zakrátko sa vrátil na Slovensko.
Čo robí Moravčík dnes? „Veľa sa zmenilo. Po štrnástich rokoch strávených v zahraničí som sa vrátil do rodnej Nitry. Žijem tu už sedem rokov, stihol som dokončiť trénerskú školu s licenciou EURO PRO. Chcel som zostať pri futbale, čo sa mi v podstate naplnilo, hoci nie celkom podľa mojich predstáv. V Ružomberku som robil prezidenta klubu. To bola dobrá škola. Potom som si vyskúšal trénerstvo so slovenskou sedemnástkou, otestoval som si aj trénerský chlebík v Zlatých Moravciach. Nedopadlo to však dobre. Po jeseni sme boli poslední a musel som prežuť osud neúspešného kouča. Zostal som bez angažmánu, ale nie bez práce,“ hovorí Moravčík.
„Vždy ma zaujímalo stavebníctvo, venoval sa mu otec a brat má dokonca stavebnú firmu. Podnikám aj v tejto oblasti, hoci firmu nemám. Staval som dom na Korzike a na Slovensku ďalšie štyri. Jednoducho ma to baví. Našťastie, už nie som odkázaný na úspech, pretože živobytie máme s rodinou zabezpečené. V roku 2010 som získal licenciu agenta FIFA a stal som sa vyhľadávačom talentov. Je to zaujímavá robota, len veľmi náročná na cestovanie. Popravde, už ma to trochu unavuje. Roky pribúdajú, veď aj teraz musím k očnej lekárke po nové okuliare...,“ naznačil s úsmevom, že čas sa ani uňho nezastavil.
Čo (ne)viete o Ľubovi?
• Bol jednou z posledných hviezd federálnej ligy a jedným z najtalentovanejších československých futbalistov 80. a 90. rokov.
• Narodil sa 22. júna 1965 v Nitre, kde žije dodnes.
• Kariéru ukončil 4. septembra 2002 po kvalifikačnom zápase so Švédskom.
• Až na sklonku kariéry (2001) ho vyhlásili za najlepšieho futbalistu Slovenska.
• V reprezentácii odohral 79 zápasov.
• Je ženatý, má syna Matúša (23) a dcéru Robertu (19).
