Vyvinuli sa praveké hady zo suchozemských alebo z vodných jašterov? Podľa všetkého to bolo zo suchozemských. V časopise Journal of Vertebrate Paleontology to oznámil francúzsko-nemecký tím Alexandry Houssayeovej z Národného múzea prírodnej histórie v Paríži.
Skúmali jednu z iba troch známych fosílií pravekých hadov so zachovanými kosťami nôh, jedinca z druhu Eupodophis descouensi. Objavená bola pre desiatimi rokmi v Libanone. Vo vrstve hornín z druhohorného útvaru krieda, starých 95 miliónov rokov.
Tento praveký had bol dlhý iba približne pol metra. Na jeho panve zreteľne vidno malú, iba asi dvojcentimetrovú nohu. Ide o vedecky veľmi cennú fosíliu, lebo zosobňuje prechodné štádium, keď ešte hady celkom nestratili nohy zdedené po jašterích predkoch. Už skôr sa predpokladalo, že druhá noha je stále skrytá v hornine. Nové snímkovanie pomocou röntgenového žiarenia z mohutného synchrotrónu v Európskom zariadení pre synchrotrónne žiarenie (ESRF) v Grenoble to teraz potvrdilo.
Trojrozmerné snímky s vysokým rozlíšením ukázali, že kosť nohy eupodophisa vnútornou stavbou výrazne pripomína nohy dnešných suchozemských jašterov. Jemné podrobnosti naznačujú, že tvor prišiel o nohy následkom faktu, že mu rástli pomalšie, respektíve kratší čas. Noha je ohnutá v kolene a zahŕňa štyri kosti členka, no nijaké chodidlo, ani prsty.
Alexandra Houssayeová s kolegami využila pri tomto snímkovaní takzvanú synchrotrónovú laminografiu. Naklonená fosília pri použití tejto metódy rotovala v lúči vysokoenergetického röntgenového žiarenia a počas jednej otočky sa získali tisíce dvojrozmerných snímok. Z nich sa potom počítačovo zrekonštruovala trojrozmerná snímka s vysokým rozlíšením.
