Ich zábavné skeče a scénky si na Markíze rýchlo našli svojich divákov. Akí sú lúdia z tejto „veselej kopy“ v skutočnosti? Kto koho priviedol do partie?
Lukáš Latinák, Robo
Jakab, Juraj Kemka a Marián Miezga dnes spolu hrávajú v bratislavskom divadle Astorka Korzo ´90. Poznajú sa však už z vysokej školy - boli spolužiakmi. Že sa mali radi, vedel o nich každý, kto VŠMU v druhej polovici 90. rokov navštevoval. „Boli známi tým, že boli veľmi dobrá partia. Hlavne mali také čudné zvyky. Napríklad, keď mal niekto z nich narodeniny, všetci museli byt celý deň oblečení v sakách. Jednoducho blázni, a to im zostalo dodnes,“ prezrádza
Petra Polnišová o svojich spolužiakoch. Ona sama chodila o ročník nižšie na bábkoherectvo.
SUPER ŠKOLA
Latinák si nevie vybrať, kto mu je z celej Partičky najbližší. Bez váhania odpovie: „Všetci!“ Ako môže mat rovnako intenzívne rád viacerých ľudí? „Asi je to čudné, ale je to tak. My sme naozaj boli stále spolu. Viete, privandrovalci musia bývať v internátoch, a keďže sme s Robom
Jakabomubytko, nasťahovali sme sa ku Kemkovi a Kobielskému,“ prišli o spomína na svoje začiatky v hlavnom meste rodák z Hrinovej. Podla
Latináka mal vtedy najväčšiu smolu Bratislavcan Miezga. „Marián bol z Rače. Aby neprišiel o všetku psinu, chodil často za nami a sem-tam nocoval s nami na internáte. U bábkarov sme si večer uvarili každý pollitrovú kávu a vymýšľali etudy. A fajčili sme. Fajčiť som sa vlastne naučil až na vysokej škole. Ťažko sa dalo odolať, keďže fajčili všetci,“ opisuje Latinák.
Aj Kemka na obdobie štúdií spomína v tom najlepšom. Hlavne na šťastnú ruku
Martina Hubu a Milky Vášáryovej. „Oni vlastne dali dohromady náš ročník. Mali sme šťastie. Bolo to skvelé štúdium,“ hovorí.
AKO SNEHOVÁ GUĽA
Peťa Polnišová sa spoznala s chlapcami z Partičky postupne. Na VŠMU chodila o ročník nižšie a študovala bábkoherectvo. Chalani sa s ňou skamarátili počas školského výletu do francúzskeho Nancy. „Bol to pekný výlet. Vypilo sa veľa piva,“ spomína Kemka. Ako prváci alebo druháci sa dostali do štvrtáckeho predstavenia, v ktorom hral
Dano
Dangl. Práve on je „duchovným otcom“ televíznej Partičky.
Dangl sa nechal inšpirovať podobnou reláciou v maďarskej televízii a siahol po osvedčených kolegoch z niekdajšieho S.O.S. -
Polnišovej a
Romanovi Pomajbovi.
„Keď prišiel za mnou s nápadom robiť Partičku, moja prvá reakcia bola: Ja to nebudem vedieť. Nakoniec ma nahovoril na jeden diel. A dnes už sa ma nezbavia,“ smeje sa Petra, ktorej sa adrenalín improvizácie dostal doslova pod kožu. „S
Danom som sa stretol na VŠMU, Peťku som mal tú čest spoznať pri jej začiatkoch v divadle GUnaGU. Ako posledných som spoznal ´chalanov ´ z Astorky. Zoznamovací večierok dopadol nezabudnuteľne,“ hovorí Pomajbo, ktorý je najstarším členom Partičky.
PEŤA TO MÁ TAŽKÉ
Particka každý týždeň na obrazovkách dokazuje, že jej to šliape na plné obrátky, ak ide o to, vymyslieť čo najväčší „úlet“. Jediná žena v kolektíve - Petra nedá na chalanov dopustiť. „Sú ku mne dobrí, vedia, ako sa správať k ženám. Som v Partičke jediná baba a pravdupovediac, takýto chlapský hárem mi veľmi vyhovuje,“ pochvaľuje si. „Každý sme iný a myslím, že sa navzájom dobre dopĺňame. Je však pravda, že
Lukáš Latinák je naozaj výnimočný talent,“ myslí si Petra.
Robo
Jakab atmosféru v Partičke vidí zo svojho chlapského pohľadu. „Sme priatelia. No najradšej máme, keď si môžeme ,robiť zle‘. Pri Petre sa snažíme občas myslieť na to, že je žena. Niekedy to má s nami ale dosť pestré,“ dodáva s úsmevom.
