Líder SaS Richard Sulík si nemyslí, že by sa v budúcom parlamente našlo 90 hlasov poslancov, ktorí si sami zrušia poslaneckú imunitu. Povedal to v exkluzívnom rozhovore pre TASR. "Moja životná skúsenosť mi vraví, že kapry si samy rybník nevypustia," uviedol predseda SaS.
V prípade úspechu strany vo voľbách a účasti v budúcej vládnej koalícii si podľa vlastných slov trúfa vykonávať funkciu ministra financií. "Chcem ale pripomenúť, že zavedenie odvodového bonusu má pre mňa a aj pre SaS vyššiu prioritu," zdôraznil Sulík.
Aké sú hlavné priority volebného programu strany Sloboda a Solidarita?
Komplexná reforma odvodov. V tomto sme veľmi ľahko čitateľní a predvídateľní, prioritou je realizácia programového bodu číslo 16 nášho programu. Nie sme však len stranou jednej témy. Oceňovaná je napríklad prepracovanosť programu v oblasti rómskej problematiky, veľmi dobré kapitoly máme v prípade školstva, súdnictva či boja proti korupcii. Presadzovanie našich priorít významne závisí od volebného výsledku strany. Vyšší výsledok znamená, že v prípade účasti vo vládnej koalícii môžeme robiť väčšie ramená a presadíme viacero bodov. Je to otvorená téma, najvyššou prioritou však zostáva reforma odvodov.
Môžete v súvislosti s reformou odvodov pomenovať výhody odvodového bonusu?
Mal by riešiť najväčšie nedostatky súčasného odvodového systému a tým je vysoké odvodové zaťaženie. V súčasnosti je ôsme najvyššie na svete, pričom 36 percent z ceny práce tvoria práve odvody. Našou snahou je znížiť ich na polovicu. Systém je tiež mimoriadne komplikovaný, 23 existujúcich zákonov chceme zredukovať na osem. Problémom je aj zásluhovosť v prvom dôchodkovom pilieri, ktorá by tam byť nemala. Za najväčšiu chybu minulej vlády považujem práve zdeformovanie prvého piliera. Pred tým bol takmer solidárny a spravili z neho takmer zásluhový. Funkčný dôchodkový systém pritom potrebuje jeden zásluhový a jeden solidárny pilier, na tom sa zhodlo veľa ekonómov, ľavicových i pravicových. Solidárny momentálne nemáme. Štvrtým bodom je daňové a odvodové zaťaženie posledného prírastku príjmu, tzv. marginálne zdanenie, ktoré demotivuje ľudí s nízkymi príjmami k ich zvyšovaniu alebo ľudí bez príjmu, aby si prácu hľadali. Toto sú štyri primárne oblasti, ktoré by mal riešiť odvodový bonus.
Ako vidíte budúcnosť druhého piliera? Chcete ponechať súčasný stav alebo ho reformovať? Ak áno, akým spôsobom?
Zásadne súhlasíme s druhým pilierom, považujeme jeho zaradenie za dobrý krok, ktorý je navyše akceptovaný obyvateľstvom. Napriek všetkým útokom súčasnej vlády je v ňom viac ako milión sporiteľov. Chceme ho ponechať, navrhujeme však isté parametrické zmeny, napríklad povinnosť vstupu do druhého piliera chceme stanoviť na 35 rokov. Povinný bude dovtedy, kým si človek nenašetrí sumu na dôchodok vo výške 0,6 percenta životného minima. Kto si takúto sumu našetrí, môže z neho vystúpiť. Chceme tiež zmeniť odmeňovanie dôchodcovských správcovských spoločností (DSS). Mali by žiť primárne zo zisku a nie z podstaty. Práve teraz sa ukázalo, že počas slabých rokov alebo krízy sa „zožiera“ to, čo si ľudia nasporili. DSS-ky by mali mať možnosť investovať do akcií, tak ako to bolo pôvodne nastavené.
Vo volebnom programe navrhujete prijať ústavný zákon o vyrovnanom rozpočte do roku 2014. Objavujú sa však názory, že vyrovnaný rozpočet nie je za každých okolností pre ekonomiku vhodný. Ako reagujete na tieto výhrady?
Myslím si, že rozpočet by mohol byť vyrovnaný vždy. My chceme, aby sa prijal ústavný zákon, za ktorý musí zahlasovať minimálne 90 poslancov Národnej rady (NR) SR, ktorý povie že rozpočet musí byť vyrovnaný. Ten by mal do budúcna, potom ako sa deficit bude blížiť k nule, zabrániť jeho opätovnému vytváraniu. Tempo znižovania, ktoré navrhujeme, v podstate vychádza z prognóz, ktoré si napísala a navrhuje terajšia vláda. Tá v súčasnosti hospodári od buka do buka, no v nasledujúcich rokoch plánuje vyvíjať nejaké konsolidačné úsilie, v čom sa zrejme zhodujeme. To, že nápad s vyrovnaným rozpočtom podľa niektorých kritikov nie je dobrý, nepovažujem za problém. Keď sa 90 hlasmi pravidlo prijme, môže sa rovnakým počtom aj zmeniť. Ak by došlo k nejakej výnimočnej situácii nemám obavu, že sa nájde potrebný počet hlasov, aby sa to zmenilo. Rozpočet má podľa mňa v sebe potenciál, aby sa deficit o toľko znížil.
V programe ako jedno z úsporných opatrení navrhujete zlúčenie viacerých ministerstiev. Myslíte, že takýto krok prinesie pre rozpočet relevantné úspory? Doteraz podobné iniciatívy neboli úspešné.
Najvyšším cieľom nie je šetriť, lebo oproti celkovým štátnym výdavkom tieto ministerstvá nepredstavujú nejaké obrovské náklady. Cieľom je zoštíhliť a sfunkčniť štátnu správu tak, aby bola flexibilnejšia. To, že sa to doteraz nedarilo, je pravda, ale ja nemôžem za to, že to predošlé vlády zapísali do svojich programov a nemysleli to dostatočne úprimne. Dá sa spraviť konkrétny úkon. Všetky odvody z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR), ako aj z ministerstva zdravotníctva (MZ) by sa mali preniesť na ministerstvo financií (MF) a vyberať cez daňové úrady. Zvyšok toho, čo zostane na MPSVR, navrhujeme zlúčiť s MZ, pretože ich témy sa do veľkej miery prekrývajú. Problémy ľudí tak budú lepšie riešené z jedného miesta, pretože dve samostatné ministerstvá niekedy robia aj protichodné kroky. Toto je jasná predstava, ku ktorej by malo dôjsť. Rovnako sme za zlúčenie ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) s ministerstvom hospodárstva (MH). V čase fungovania štátnej pošty a štátnych telekomunikácií malo samostatné MDPT zmysel. Telekomunikačný trh však už bol liberalizovaný a poštový, ako vyplýva z nariadení Európskej únie, bude musieť byť v nasledujúcich dvoch rokoch. Potom, ako sa tak stane, bude doprava len jedným zo segmentov hospodárstva a MDPT stratí väčšinu svojej agendy. Preto je logické, aby boli tieto ministerstvá zlúčené.
Má v súvislosti s touto logikou podľa vás zmysel po vstupe Slovenska do EÚ zachovávať post podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny? V prípade, že nie, pod aký rezort chcete zaradiť menšinovú politiku?
Jednoznačne nemá. Navrhujeme zriadiť na MPSVR pozíciu tretieho štátneho tajomníka, ktorý bude mať na starosti problematiku sociálne odkázaných spoločenstiev. Bude to znamenať oveľa viac ako dnešný Úrad splnomocnenca pre rómske menšiny, ktorý má len reprezentatívnu funkciu bez reálnych právomocí. Štátny tajomník je pevnou súčasťou exekutívy a bude tak môcť riešiť túto problematiku oveľa efektívnejšie. Ak sa udeje táto zmena, spomínaný podpredsednícky post už nebude potrebný.
Akým spôsobom chcete riešiť problematiku podľa vašich slov "sociálne odkázaných spoločenstiev?"
To čo navrhujeme je, že každý poberateľ dávok v hmotnej núdzi dostane tzv. E-pay kartu k účtu, s ktorou vie len platiť a nie vyberať peniaze z bankomatu. Každý deň na tento účet príde istá časť z pridelených sociálnych dávok. Dosiahneme tým dve veci: Keď si bude chcieť poberateľ dávok kúpiť niečo, čo má vyššiu hodnotu než denne prideľovaná suma, bude nútený šetriť. Druhou vecou je, že sa nebude vedieť dostať k hotovosti. To znamená, že napríklad aj úžerník, pokiaľ chce získať niekoho peniaze, bude mať sťaženú situáciu a bude nútený zaobstarať si riadne evidovaný terminál na prijímanie platieb. Platbu musí uskutočniť cez terminál, čo znamená, že štátu neunikne 19 percent DPH a navyše bude úžerník vystopovateľný.
Niektorí zástupcovia rómskych organizácií sa voči tomuto systému ohradili argumentom, že o čom už majú rozhodovať, ak nie o vlastných peniazoch.
S vyjadreniami typu, že ide o obmedzovanie osobnej slobody a že sa nebudú vedieť dostať k svojim peniazom, zásadne nesúhlasím. To nie sú ich peniaze. Sú naše, ktoré im dávame z našich daní, lebo ich nemajú. Dávame im ich za určitých podmienok, ktoré musia byť splnené, a toto bude jedna z nich. Je to dar od nás a na jeho získanie musia splniť dané podmienky a hotovo.
Aké sú podľa vás možnosti zrýchlenia a zlepšenia čerpania eurofondov?
Je známe, že čerpanie financií z fondov EÚ je na veľmi nízkej úrovni a Slovensko tak reálne prichádza o veľké peniaze. Chceme na jednej strane zintenzívniť kontrolu, aby nedochádzalo k ich zneužívaniu, a na druhej zjednodušiť pravidlá, aby sa dalo ľahšie čerpať. Dnes vám môžu kvôli formálnej chybe, ako je napríklad nesprávne napísaná čiarka, vylúčiť celý projekt. Formálne chyby by nemali byť dôvodom na vylúčenie, ale iba na dožiadanie alebo výzvu na opravu. Chceme tiež tie zdroje, ktoré sú presmerovateľné, preorientovať na výstavbu infraštruktúry, obzvlášť diaľnic. Podľa nás je výhodnejšie investovať do výstavby diaľnic ako do súkromného sektora, kde môže dôjsť k skresleniam.
Plánujete ísť cestou bonifikácie hypoúverov a zvýhodňovania sadzieb pre mladých ľudí?
Nie, štát by do takýchto vecí nemal zasahovať. Na Slovensku existuje trh s hypotékami aj trh s bytmi a oba sú funkčné. Myslím si, že je to iba otázka dopytu a ponuky. Nesúhlasím napríklad s výstavbou nájomných bytov, pretože to všetko stojí miliardy eur, ktoré musíme zaplatiť. Na Slovensku je možno 500.000 mladých rodín. Štát postaví ročne 2500 nájomných bytov, čím pomôže približne pol percentu z nich. Za 200 rokov tak môže pomôcť všetkým. Tiež tu vstupuje do hry, kto sa s kým na akom mieste pozná a kto nie. Stáva sa, že mesto postaví 40 – 50 bytov a všetky si potom prerozdelia známi a kamaráti. Bývanie je iba otázkou trhu a malo by sa nechať na súkromný sektor.
Pôvodne ste sa za kandidačnú listinu nemali hanbiť. Doposiaľ ste z nej však odvolali Branislava Hochela, pre možnú spoluprácu s ŠTB a nahnuté to má aj pán Dušan Mamrilla, ktorý je ako pedagóg svojimi študentmi obviňovaný zo sexuálneho obťažovania. Bude pán Mamrilla nútený odísť? Ako je to s preverením ostatných kandidátov?
K tomu, že ľudia boli preverení, patrilo aj to, že podpísali čestné prehlásenie. Mne jednoducho stačilo, ak mi človek napísal na papier, že prehlasuje na svoju česť, že nie je vedený vo zväzkoch ŠTB. Dôležité však je, ako sa k tomu strana postavila. Bolo to v rozpore s pravidlami, ktoré sme si stanovili a pána Hochela sme jednoducho nenominovali. V prípade pána Mamrillu treba poznať pozadie. Boli naňho podané tri písomné sťažnosti, v roku 2001, 2006 a 2009, z čoho dve sa týkali presunutia termínu skúšky a jedna údajne nejakých dvojzmyselných narážok, k čomu sa aj sám vyjadril a za čo bol napokon v roku 2001 napomenutý aj vedením univerzity. Možno niečo niekde nepremyslene povedal, ale ja osobne si nemyslím, že zneužíval svoju pozíciu na to, aby sa dostal povedzme k nejakým "sexuálnym službám". Jeho prípad ešte nie je definitívne uzavretý, ak by som sa ale mal vyjadriť v tomto momente, tak zostáva. Nerozhodujem však len ja, ale najmä Republiková rada a tá chce na svojom najbližšom stretnutí tento bod uzavrieť. Stále som presvedčený, že v porovnaní s inými politickými subjektmi, na kandidátkach ktorých sú rôzni privatizéri, zlodeji, eštebáci, alkoholici a neviem kto všetko, sa za našu kandidačnú listinu skutočne hanbiť nemusíme.
Koncept zdravotníctvo zadarmo podľa vášho programu nemôže byť chápaný doslovne. Kde vidíte možnosti spoplatnenia zdravotnej starostlivosti?
Platiť by sa malo za nadštandardné služby. Znamená to, že chceme, aby sa stanovil rozsah základnej zdravotnej starostlivosti, spísali sa všetky typy liečby, liekov a úkonov, ktoré by mali byť v tom základnom balíku. Bavíme sa o niekoľko tisíc položkách, ktoré budú solidárne financované. Každý potom zaplatí povedzme tzv. percentuálnu zdravotnú daň, z ktorej bude financovaná základná zdravotná starostlivosť pre všetkých občanov. Navrhujeme aj to, že ten, kto celý rok nečerpá zdravotnú starostlivosť, dostane spätne na konci roka určitú bonifikáciu. Namiesto represie, ktorú predstavovalo platenie 20- a 50-korunových poplatkov, chceme ľudí motivovať, aby žili tak, že k lekárovi chodiť nemusia a dostanú naspäť polovicu svojho mesačného odvodu alebo minimálne 30 eur. Preventívne prehliadky by do zdravotnej starostlivosti, samozrejme, nemali započítavať.
Deklarujete, že je potrebné čiastočne doprivatizovať energetické podniky. O ktoré by malo ísť? Je potrebné doprivatizovať aj tie, ktoré už sú čiastočne sprivatizované, konkrétne SPP a SE?
V tejto fáze by sme nechceli privatizovať SPP ani SE. Nepresadzoval by som privatizáciu žiadneho z veľkých podnikov. Štát má však veľa menších, ako napríklad rôzne teplárne, ktoré by som rozhodne doprivatizoval.
V sekcii ľudských práv sa nachádza niekoľko návrhov na novelu cestného zákona, napríklad tvrdíte že 50-kilometrová rýchlosť v niektorých častiach obcí zbytočne zhusťuje premávku, alebo že netreba pokutovať cyklistov za nenosenie ochrannej prilby. Viacerí analytici hodnotia túto novelu ako úspešnú, najmä z hľadiska zníženia počtu nehôd a úmrtnosti na cestách. Prečo ju teda meniť?
Vnímam neprimeranosť niektorých opatrení. To máte tak. Zakážme autodopravu a znížime úmrtnosť na cestách na nulu. To, či cyklista bude mať prilbu, alebo nie, je primárne jeho vec. Sloboda jednoducho niečo stojí, niektorí ľudia žijú opatrnejšie, iní to neriešia, v tom je rozmanitosť života. Určite musíme mať nejaké pravidlá, ja len vravím, že sa to s nimi nemusí preháňať.
V programe deklarujete snahu o reformu súdnictva. Môžete v stručnosti popísať jej hlavné body?
Sudcovia sa v našej spoločnosti diskvalifikovali svojimi rozhodnutiami a prístupom k práci. Ukázali, že ako celok sú neschopní, a preto je súdnictvo v takom marazme, v akom je.
Z čoho vo svojich tvrdeniach vychádzate, máte vypracovanú vlastnú analýzu o stave súdnictva na Slovensku?
Vychádzam z toho, ako dlho trvajú súdne spory a koľkokrát sa rozhodne úplne v rozpore so zdravým rozumom. Veľakrát sa dostane kvôli procesným chybám na slobodu nejaký nebezpečný vrah alebo mafián. Tie si pritom netreba predstavovať ako nejakú veľmi náročnú vec. Vychádzam tiež z korupčných prípadov, ktoré sa občas dostanú na povrch. Sú to väčšinou verejne známe prípady. Analýzu nemáme, ale tých existuje dosť, čiže je sa o čo oprieť.
V čom teda spočíva váš návrh reformy?
Do systému treba vniesť väčšiu vzájomnú kontrolu, pretože tá súčasná je nedostatočná. Podmienky pre sudcov sú príliš voľné a výsledok je, že si robia, čo chcú a to je neprijateľné. To je zle chápaná nezávislosť, oni musia súdiť v súlade so zákonom a nie si robiť, čo im napadne.
Plánujete zriadiť tri akoby vrchné súdy pre občianske, trestné a obchodné právo. Nebude to finančne príliš nákladné?
Nechceme zvyšovať počet sudcov ani súdov. Chceme len tie súčasné rozdeliť do daných troch vetiev, čím dôjde k špecializácii, čo je prvý dôležitý bod. Po druhé by sa mali prerozdeliť tak, aby bolo na každom súde aspoň 15 sudcov. Súd tak nemusí byť v každom okresnom mestečku. Tým môže byť lepšie zabezpečený náhodný výber sudcu, a nie aby bolo dopredu známe, kto bude súdiť.
Nemyslíte, že reforiem súdnictva sa na Slovensku vykonalo už dosť?
Bohužiaľ, je to tak, ale dnešný stav je katastrofálny. Niečo však robiť treba, lebo povedať si, že už sa reformovalo minule, teraz to necháme tak, by bolo nezodpovedné.
Z dôvodu porušovania ľudských a občianskych práv chcete obmedziť diplomatické a iné styky s niektorými krajinami. Medzi inými spomínate aj Čínu, je to reálne?
V zásade by sme nemali zatvárať oči pred tým, čo sa deje a tváriť sa, že je všetko v poriadku. Myslím si, že Slovensko môže nahlas povedať, že v Číne sa nedodržujú ľudské práva.
Ako by malo vyzerať spomínané obmedzenie kontaktov? Ako si predstavujete konkrétny výstup?
Je to zásadný postoj a my si myslíme, že Slovensko by malo takúto pozíciu zaujať. Samozrejme nečakáme, že sa tam zrazu začnú ľudské práva dodržiavať. Keď to povie jedno Slovensko, je logické, že zmena nenastane. Ak to však povie sto krajín sveta, aj Čína bude nútená svoj postoj skôr či neskôr prehodnotiť.
Ako sa staviate k výstavbe ropovodu cez Žitný ostrov?
Sme jednoznačne proti. Niečo podobné sa neodvážili spraviť ani komunisti. Je to obrovská zásobáreň pitnej vody a my ideme ponad ňu natiahnuť potrubie, ktoré keď praskne, tak vodu úplne znehodnotí. Toto potrubie by malo Žitný ostrov v každom prípade obísť.
Aký je váš názor na zonáciu Vysokých Tatier?
Sme za to, aby to, čo Slovensko schválilo a k čomu sa medzinárodne zaviazalo, bolo patrične chránené a sem patria aj Vysoké Tatry. Chceme, aby sa povedalo, ktoré územia majú najvyšší stupeň ochrany a vzápätí, aby sa to aj dodržiavalo.
Zrušenie poslaneckej imunity je jednou z referendových otázok. Hypoteticky, ak by bolo referendum neúspešné, budete sa v prípade úspechu v júnových voľbách snažiť o jej zrušenie na pôde NR SR?
Moja životná skúsenosť mi vraví, že kapry si samy rybník nevypustia. Je ťažké predpokladať, že by sa v parlamente našlo 90 hlasov poslancov, ktorí ju sami zrušia. Za reálnejší pokus považujem dotiahnutie práve spomínaného referenda do konca. 9. júna plánujeme odovzdať prezidentovi nazbierané podpisy. Ak sa všetko dobre podarí, referendum by sa mohlo konať v deň komunálnych volieb. Tam by sa mohlo stať, že príde potrebných 50 percent voličov a odhlasujú to.
Už v minulosti bolo spájané referendum s voľbami a napriek tomu bolo neúspešné.
To sa ale netýkalo vecí, ktoré sa ľudí priamo dotýkajú. Ani imunita sa ich priamo nedotýka, ale my máme šesť referendových otázok, z ktorých niektoré, ako napríklad koncesionárske poplatky, sa ľudí priamo dotýkajú. Pretože každá rodina na nich vie ročne ušetriť pomerne slušnú čiastku.
Zbierate ešte stále podpisy?
Veľmi pozvoľna. Stále nám nejaké chodia, za posledný mesiac to bolo niečo vyše 2000. Do dnešného dňa sme ich nazbierali niečo vyše 400.000.
Ste schopní po voľbách vládnuť?
Máme rezorty, za ktoré by sme chceli prebrať zodpovednosť. Sú to najmä sociálne veci a financie. Tie si trúfame zodpovedne riadiť.
Boli by ste vy osobne ochotný vykonávať funkciu ministra financií?
Už dvakrát som mal relatívne blízko k ministrovi, po prvý raz rok a po druhý deväť mesiacov. Na túto pozíciu si určite trúfam, chcem ale pripomenúť, že zavedenie odvodového bonusu má pre mňa a aj pre SaS vyššiu prioritu.
