Rozhovory na rybačke
„Bol som veľmi živé decko, ale pred otcom som mal veľký a zdravý rešpekt. Bol by som rád, keby taký voči mne mal aj môj syn. Vedel som, že keď niečo urobím zle, tak ma potrestá. Myslím si, že som mal asi sedem rokov, keď som niekam utiekol za kamošom a domov som sa vrátil neskoro večer. Predtým som dostal v škole ešte aj zlé známky. Vedel som, že keď sa vrátim, tak bude zle, a schoval som sa pod stôl. Zrazu som počul, ako oco vytiahol starý vojenský opasok a začal ním plieskať. Vyšiel som von, dal som dolu gate a dostal som zo desať na riť. Bolo to dobré, lebo som sa z toho ponaučil,“ spomína známy bojovník na svoje detstvo.
„Áno, Attila bol veľmi živé dieťa, ako čert. Napriek tomu, že bol zlý, bol ale slušný. Keď som mu povedal, že má prísť domov o ôsmej večer, na začiatku prišiel o pol desiatej a celý večer sme ho hľadali po dedine. Keď sa vrátil, pokarhal som ho a dal som mu pár výchovných na zadok, potom bol poslušnejší,“ hovorí o Attilovi jeho otec a pokračuje. „Ako malí museli s bratom Lackom doma pomáhať a robili s nami vo fóliovníku. Starší vždy všetko pekne urobil a Attila rýchlo, rýchlo a hneď zmizol.“ Attila má však inú verziu. „Nenávidel som zbierať rajčiny a inú zeleninu. Vedel som, že keď urobím niečo zlé, tak otec chytí nervy a pošle ma preč. Začal som teda miesto buriny vytrhávať rajčiny, tak ma vyhnal, že nech radšej nič nerobím. Sklonil som hlavu, akože som smutný, ale v duchu som sa tešil, že môžem ísť hrať futbal.“
