Premiér okolo 14.00 h vyšiel rezkým krokom medzi ľudí po výjazdovom zasadnutí vlády. „Dav bol chránený od premiéra nízkym plotom. Ak si chcel podávať ruku s ľudmi, ochranka nemala veľa šancí, čo robiť. Mohli stáť medzi a pozorovať, či sa k nemu blížia iba holé ruky. V prípade kontaktu chránenej osoby s davom to riziko vždy je. Aj preto mal mať premiér nepriestrelnú vestu. Šéf jeho ochranky mu ju mal nanútiť,“ myslí si bezpečnostný analytik a žurnalista Martin Helebrant.
Je presvedčený, že ochrankári boli od premiéra pomerne ďaleko: „Ochrániť ho pred prvým výstrelom nešlo, bolo to príliš rýchle. Ale ak by stáli bližšie, pol metra od Fica, mohli ho rýchlejšie zakryť a odviesť, aby nebol zasiahnutý ďalšími ranami. Stačil jeden krok šikmo dopredu a zakryť ho vlastným telom.“
Výhoda strelca
Analytik pripúšťa, že je ťažké žiadať od ľudí, aby urobili samovražedný krok... „Je to ťažké. Máme pud sebazáchovy,“ vysvetľuje Helebrant. „To, že mal po prvom výstrele niekto pred premiéra skočiť, je síce pekné, ale doba medzi výstrelmi je veľmi krátka. Je to skôr zbožné prianie. Štvrtý a piaty výstrel boli pod kontrolou, policajt už strelcovi držal ruku,“ oponuje mu iný bezpečnostný analytik Andor Šándor.
