Emily si z tej noci najjasnejšie spomína na „neznesiteľnú“ bolesť, ktorú cítila a na to, ako zúfalo ju už nechcela cítiť. „Keď som ležala na podlahe, opakovane ma udieral, až som cítila takú bolesť, že som mu povedala, aby ma zabil, pretože som to už nemohla vydržať,“ povedala. „Bolelo ma všetko. Bil ma po celom tele.“ Na mieste činu sa objavila polícia, zatiaľ čo mama Emily odviezla do nemocnice Morriston v meste Swansea. Súd si vypočul, ako Jones naďalej kričal nadávky na auto, keď odchádzali.
Počas pojednávania o vynesení rozsudku prokurátorka Alycia Carpaniniová sudcovi Paulovi Thomasovi KC povedala, ako Jones predtým vyhlásil, že je nevinný a svoje stanovisko k obvineniam zo spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví a z ublíženia na zdraví zmenil na vinu len niekoľko minút pred tým, ako sa mal v júli začať súdny proces. Uviedla, že medzi priťažujúce okolnosti prípadu patrí skutočnosť, že Jones bol v čase incidentu pod vplyvom drog a alkoholu, ako aj fakt, že Emily napadol v domácom prostredí.
Na adresu Jonesa, ktorý sedel na lavici obžalovaných v modrom obleku a bledomodrej kravate, Emily odvážne prečítala svoje vyhlásenie o dopade na obeť. Súdu povedala, že teraz trpí nespavosťou a pocitmi hrôzy vždy, keď sa pozrie do zrkadla a pripomenie si, čo jej Jones urobil.
„Som človek, ktorý prežil,“ povedala. „Mám jazvu, ktorá mi pripomína, aká silná budem. Nezobrali ste mi vôľu žiť. Nezlomili ste môjho ducha. Táto jazva mi neustále pripomína, čo sa stalo, ale neurčuje moju budúcnosť. Nemôžem zniesť myšlienku, že by sa to stalo niekomu inému.“
