Čo sa deje, keď sú emócie týchto detí nevypovedané, sú uzavreté v ich vnútri a nemôžu sa ozvať? Jednoducho mám pocit, že ten vzorec správania, ktorý som sa vtedy naučil, u mňa ďalej fungoval tak, že som potom zle reagoval aj v ďalších životných situáciách.
- Sú to životné schémy, sú to koľajnice, po ktorých chodíme, sú to naučené chodníčky a väčšinou sa deti správajú tak, ako sa správajú ich rodičia. Keď deti vidia, že mamka stále ustupuje, plače, je bezmocná, tak je to modelové správanie a zvyknú sa správať rovnako. Podobne sú na tom deti, ktoré sa správajú agresívne, tak ako je agresívnejší ten partner. Dieťa je bezmocné, naučí sa dusiť to v sebe. Tieto deti bývajú potom často choré psychosomaticky - majú ekzémy, alergie... Všetky nevypovedané emócie prechádzajú do telesných symptómov. Keď dieťa nie je primárne agresívne a nevie sa brániť, tak veľmi často ochorie.
U mňa sa stalo, že som zrazu prestal jesť, prestal som sa stravovať bežným spôsobom. A zrazu som objavil bar a v ňom alkohol. Otvoril som si ho a ochutnal. Ten stav opojenia a uvoľnenie ma okamžite oslovil.
- U niekoho je to čokoláda, väčšinou u dievčat, a veľmi často je to alkohol, pretože prinesie okamžitú úľavu. Tie kompenzácie sú rôzne. Sú dievčatá, ktoré napríklad takýto stres kompenzujú jedlom, máme anorexie, bulímie, ony rýchlo jedia, aby sa uspokojili, a potom to vyvrátia, pretože majú výčitky svedomia. Sú mnohí, ktorí potrebujú množstvo sladkého, sú deti, ktoré začnú s drogami. Je to asi individuálne, kto má aké možnosti, alebo k čomu sa vie dostať najbližšie, čo má po ruke.
