Táto oblasť bola veľkým strategickým bodom a nemoci predpovedali, že dedina ľahne popolom. Frontové udalosti však predbehli naozaj zázračne a bez akýchkoľvek materiálnych škôd a škôd na zdraví a životoch. „Nerozbilo sa jediné okno a nik nebol ranený. Domov sa vrátili všetci zajatí vojaci z obce, z Nemecka, Talianska, a z Ruska a dožili a vysokého veku,“ spomína dôchodca Jozef Habovštiak. Okrem toho sa každoročne zaviazali veriaci zasvätiť sviatok Fatimskej Panny Márie ako deň pracovného pokoja a sláviť ho priamo pri kaplnke. Veriaci sa tiež zaviazali , že nedele zachovajú bez tanečných zábav. „Tie odvádzali mládež od pravej podstaty nedele. Všetky sľuby sa dodržiavali dokonca aj počas totalitného režimu a v dedine sa dodržiavajú dodnes, iniciátorom sľubu aj kaplnky vtedy bol farár dekan Thdr. Michal Mrkva,“ dopĺňa Anna a dodáva, že farár bol potom väznený takmer jedenásť rokov.
Organizoval stavbu a aj kaplnku a aj na sviatok Fatimskej Panny Márie 22. augusta 1948 slávnosti. Šalovacie a murárske práce vykonávali majstri zo susednej obce Chlebnice. Organizovanie stavebných prác viedol vtedajší starosta obce Jozef Hrbka. V interiéri kaplnky sa nachádza socha Fatimskej Panny Márie zhotovená sochárom Ladislavom Ľudovítom Pollákom z Piešťan. Po roku 1989 inštalovali aj sochu blahoslavenej sestry Zdenky a ThDr. Michala Mrkvu, ktorí trpeli v komunistických žalároch. Na sviatok Nepoškvrneného srdca Panny Márie sa každoročne koná púť veriacich od kostola ku kaplnke. Na konci omše býva zvykom čítanie spomienok pamätníkov nielen na vojnové zážitky v Krivej, ale aj na zajatých ľudí z Krivej v koncentračných táboroch v Nemecku, Taliansku a Rusku a ich prekvapenia na tvárach, keď prišli živí domov.
