Možno ste nevedeli, že hrá v Nitrianskom divadle Andreja Bagara a dokáže napodobniť mnoho hlasov tak hodnoverne, že moderátor Sajfa si myslel, že volal vo vysielaní s Paľom Haberom. Asi ako všetci malí chlapci aj Juraj chcel byť najskôr smetiar alebo kozmonaut. „To, že chcem byť hercom, prišlo až na strednej škole, vyštudoval som muzikálové gymnázium v Bratislave, kde sme mali všetky normálne predmety a okrem nich aj muzikál, herectvo, spev a tanec,“ spomína.
Humor nesmie byť silený
Jeho cesta teda prirodzene viedla na VŠMU, kde sa dostal na prvýkrát. Jeho pedagógmi boli Emília Vášáryová, Ľubomír Vajdička a Peter Šimun. „Milka bola veľmi prísna. Neznášala, keď sme mali nejaké zlé návyky alebo zlozvyky. Raz sa ma dokonca spýtala, kto ma učil chodiť, že k nemu príde a rozbije mu okná kameňom. Strašne nás cepovala za maličkosti. Kým sme sa dopracovali k nejakej pravde v texte, ktorý sme sa učili, tak to nepustila ďalej a dokázala scénu skúšať aj tri hodiny, pokiaľ tomu neverila,“ hovorí Juraj, ktorého spolužiakmi v ročníku boli napríklad Peter Brajerčík, Ivana Kubačková alebo Martin Šalacha.
Po skončení školy zakotvil v nitrianskom Divadle Andreja Bagara. „Umeleckým šéfom bol Sveťo Sprušanský, ktorý často chodieval na študentské predstavenia, mal už vytypovaných nejakých ľudí a pozval nás na konkurz. Videli sme zopár predstavení a repertoár sa nám veľmi páčil. No a dnes som tu už 12 rokov.“ Herec sa do mesta pod Zoborom dokonca aj presťahoval a žije tam so svojou rodinou.
Divadelné herectvo je podľa neho výraznejšie než to televízne. „A je také momentové, to, čo urobíte v danú chvíľu, tak je tu a teraz. Pred kamerou to môžete zopakovať.“ Bližší mu je komediálny žáner než dráma.
„Vždy u mňa prevládali sklony k optimizmu, takže sa viac prikláňam ku komédii. Naša pani profesorka Milka Vášáryová nás učila, že v podstate z tej vážnosti pramení humor, ktorý nesmie byť silený, ale musí vznikať. Toto máme zapísané v našich zošitoch z hereckej tvorby. Takže robiť komédiu je oveľa väčšia drina ako robiť tragédiu.“
