Od roku 1983 ste členkou Divadla Andreja Bagara v Nitre. Nikdy vás nelákalo zmeniť pôsobisko?
Som typ, ktorý má radšej menšie mestá. Aj keď na to možno nevyzerám, tak mám rada samotu a také intímnejšie prostredie. Dostala som ponuku na Novú scénu, čo je čisto muzikálové divadlo, a mala som možnosť hosťovať v muzikáli Pokrvní bratia a Donaha! a v muzikálovej rozprávke Princ a Večernica. Pozrela som si aj zákulisia a tak som vyhodnotila, že u nás bol vždy vynikajúci kolektív, čo je veľmi dôležité.
Čo sa týka technikov a obsluhujúceho personálu, tiež si ich veľmi vážim, pretože bez týchto ľudí by predstavenia nemohli existovať. Myslím si, že som urobila dobre, že som neodišla. Dobré umenie nie je podľa mňa len záležitosť Bratislavy. Vždy sme tu boli perfektná partia a veľmi dobre sme vychádzali aj s našimi staršími kolegami. Boli to skvelí ľudia, ktorí ma prijali ako rodinu a do smrti im to nezabudnem.
Teraz sa snažím niesť ďalej túto štafetu pre mladých, lebo viem, aký je to stres, keď prídu do nového kolektívu. Majú to veľmi ťažké, a tak sa snažím, aby sa tu cítili ako doma. Čo sa týka mňa, odídem vtedy, keď si nebudem pamätať, kto som, čo som a čo mám hrať. (smiech)
Koho považujete za veľké herecké talenty mladej generácie?
Myslím si, že je veľa hereckých talentov a práve v divadlách, lebo pred kamerou je to podľa mňa oveľa jednoduchšie. Ak je niekto dobrý typ a civilnosť, čo svedčí kamere, na javisku nestačia. Budovať si hereckú postavu chce naozaj nesmiernu dávku talentu, ale aj intelektu a schopnosť vedieť pracovať s textom.
Osobne mám veľmi rada Romana Poláčika, Maťa Šalachu, Milana Ondríka, Janku Kovalčikovú, Bašu Andrešič, Táňu Pauhofovú, Danko Fischer je úžasný, Dominika Kavaschová, Peťa Vajdová... U nás je to určite Kristína Turjanová, ktorá hrá úžasné roly a zaslúžila by si už byť v národnom. Aďka Sabová, Niki Dékány, Tomáš Stopa sú zlatí a veľmi šikovní mladí ľudia.
Ste známa tým, že bez okolkov poviete, čo si myslíte...
Asi to mám po mojom otcovi, ktorý mal cit pre spravodlivosť a pre pravdu. Vážim si ľudí, ktorí sú priami. Je to oveľa lepšie, ako uhýbať alebo nemať názor. Mám rada ľudí, ktorí nie sú falošní a zákerní a hovoria veci na rovinu. Nie takých, ktorí sú do očí milí a za chrbtom by vám hodili dýku do chrbta.
