Diskusia: Expert na tropickú medicínu Krčméry: Koronavírus je našou lekciou do budúcnosti, ochránia nás rúška?

Expert na tropickú medicínu profesor Vladimír Krčméry zažil SARS v Hongkongu, MERS v Saudskej Arábii, chrípku v Kambodži aj epidémiu cholery na Haiti, dnes pozorne sleduje vývoj koronavírusu nielen u nás, ale aj vo svete. Máme sa na podobné pandémie pripraviť aj do budúcnosti? Slovensko má momentálne nízky počet chorých. Čomu za to vďačíme? Očakával som, že budeme mať nejakých 50 – 100 prípadov a chcem vyzdvihnúť prácu hygienikov a zdravoťákov. Kritický ale bude tento víkend, lebo ten minulý sa mnohí vrátili z prázdnin aj z Talianska, kde nezodpovedne odcestovali s vedomím, že je to epicentrum nákazy. Mnohí neochorejú, pretože sú mladí a majú dobrý imunitný systém, ale neuvedomujú si, že vedľa nich môže sedieť niekto, kto môže mať poruchu imunity, alebo ich oteckovia, maminky a starí rodičia. Takže ja očakávam, že tento víkend to môže narásť. Aký ďalší priebeh očakávate? Sú dva možné modely. Prvý je takzvaný singapurský, hongkonský, alebo taiwanský model. To sú tri satelity Číny, ktoré majú blízko ohnisko. Sú tisíc kilometrov, alebo dvetisíc každý z nich od Wu-chanu a napriek tomu majú minimálny počet prípadov a žiadnych mŕtvych. To znamená - britská disciplína, čínska pracovitosť. Táto kombinácia je protektívna. Potom máme ten horší scenár - taliansky. Keď toto nerozumné správanie časti našich obyvateľov bude pokračovať, tak vtedy môže k nemu dôjsť. Znamenalo by to možno ani nie tak straty na ľudských životoch, ako obrovské straty na ekonomike. Krajiny EÚ, ktoré nemajú veľký sklon k disciplíne, alebo kde je pomerne nízka dôvera k vláde, tie sa blížia k tomu talianskemu modelu. Považujete aktuálne opatrenia zo strany štátu za prehnané? Je to správna cesta. Niektoré, ako obmedzenie letov, mohli prísť o víkend skôr. Cestovanie lietadlom je najrizikovejšie. Úplne stačí jeden, aby nakazil celý stroj, lebo celé hodiny tam cirkuluje ten istý vzduch. Keď idete autobusom, vlakom, autom, alebo stopom, tak vtedy je riziko oveľa menšie. Neskoro prišiel aj zákaz masových športových podujatí. Najmä čo sa týka hokeja, ktorý je vysoko rizikový, pretože máte tisíce ľudí, ktorí prejavujú svoju radosť, ale, žiaľ, vysoko infekčným spôsobom. Premiér vyzval na používanie rúšok. Ochránia nás pred koronavírusom? Je to lepšie dať si ho, ako si ho nedať. 90 % efektu je už to, že ho máte. Tých 10 % je, že aký máte. Takže, samozrejme, že je ideálne, keď máte kvalitné, ale ak ich nemáme, vôbec nič sa nedeje. Rúško nás chráni pred kvapôčkou a pred epitéliou, to sú veľké bunky a vírus je v nich. Sám vírus o sebe, keď je vo vonkajšom prostredí, hynie. Rúško má mať každý akokoľvek chorý. Samozrejme, aj keď idem do obchodného domu, alebo do spoločnosti viacerých ľudí, rúško má opodstatnenie. Vakcínu na koronavírus ešte nemáme, ale máme ju na chrípku a nevyužívame ju ? Pred siedmimi rokmi sme mali tzv. prasaciu chrípku, keď veľmi správne nechal minister Raši nakúpiť vakcíny a z tých vakcín sa minulo nejakých 20 – 30 %. Pred mesiacom som sa pýtal našich medikov na lekárskej fakulte, že koľkí sú očkovaní , lebo sme boli uprostred chrípkovej epidémie. U zahraničných študentov boli asi traja z 50 a u tých domácich to bol jeden. Mladí ľudia, samozrejme, prekonávajú tie ochorenia ľahko. Ale si neuvedomujú, že sú infekční pre svoje okolie. A to je tá bezohľadnosť, s ktorou sa stretávame. Že ľudia odcestovali, nechali sa zlákať lacnými letenkami a nechceli stornovať svoje pobyty a vycestovali v čase, keď bolo jasné, že je obrovská epidémia. V čase internetu, mobilov je mi ťažko veriť, že je v tomto národe toľko ľudí s mentálnou subnormou. Prečo vzniká u ľudí taká panika? Budeme sa báť menej, ak príde druhá vlna pandémie? Treba zopakovať, že nie je obava zo smrti, len u starých a chronicky chorých ľudí, nemožno koronavírus podceniť. Sme národ, ktorý miluje peniaze a vyčíňanie vírusu by malo neblahý vplyv na ekonomiku. Teda sa krátko zľaknime, než aby sme sa dlho báli. Myslím, že príde druhá vlna. Ale príde aj iná epidémia, lebo je globálne otepľovanie. Treba sa pripraviť, lebo sme si zničili planétu. Sú to logické následky. Vo Wu-chane bola týždeň pred vypuknutím epidémie veľká párty, kde bolo 50 000 ľudí a podávali všetko, čo my považujeme za zlé alebo to je zakázané. Zamieňame si zvieratká s deťmi, mojkáme sa s nimi, a tak si vymieňame nákazy. Pri vtáčej chrípke kačice a prasatá, pri africkom more ošípaných diviaky, pri aviárnej chrípke prasce. Pri COVID-19 to bolo niekoľko hostiteľov, cez cibetky, hady, netopiere a iné. Jedna veta – správajme sa k zvieratám ako k zvieratám. Sme pripravení na väčší počet pacientov? Žiadna krajina nemôže byť pripravená, pretože to je to čarovné na epidémiách, že to je vec, o ktorej vieme, že nikdy nevieme, ako bude prebiehať. Existujú štúdie o modelovaní, takže máte niekoľko scenárov, ja sa modlím každý deň, aby pánboh vzdialil od nás ten taliansky scenár. Nedá sa to, samozrejme, presne povedať, ale dobrá správa je, že nemusíme len fatalisticky čakať, ako to dopadne a že je to v našich rukách. Aj keď tie dve opatrenia prišli neskoro. Chybou nás lekárov možno je, že vychovávame ľudí k tomu, že budú nesmrteľní. Vychovávame ich k tomu, že budú žiť v bezproblémovej spoločnosti, kde nebudú žiadne choroby, žiadne epidémie, nebudú mať žiadne problémy, budú žiť večne, a tak ďalej. Toto je ilúzia, toto je choré uvažovanie. Bohužiaľ, časť našich ľudí, ktorá takto uvažuje, bude teraz obviňovať štát a zdravotníctvo, že sú nepripravené. A viete, na tieto scenáre sa jednoducho pripraviť nedá. Severné Taliansko má jeden z najlepších zdravotných systémov v Európe a napriek tomu sa tam deje, čo sa deje. Čo teda môže krajina urobiť? Po prvé, je to pre nás taká lekcia do budúcnosti, lebo táto epidémia odíde. Tu nie je žiadnych pochybností, že zmizne, ja dúfam, že čím skôr. Ale nedá sa to predvídať. Ten optimistický scenár je, že na Veľkú noc bude pokoj, ten pesimistický scenár, že pôjdeme na najbližšiu dovolenku až v lete. Ale to dôležité do budúcna je poučiť sa. A počítať s tým, že tohto roku tu máme koronavírus, ale prídu ďalšie. Pred 7 rokmi sme tu mali prasaciu chrípku, že na Slovensku sú 3 alebo 4 ohniská vtáčej chrípky, aj keď našťastie ten vírus nie je ešte taký zmutovaný, aby preskočil na človeka. Bude hrozné, ak sa tak stane. Pozrite sa na africký mor ošípaných, ktorý urobil obrovské ekonomické škody, zruinoval celé rodiny. Rýchlo sme na to zabudli, pretože sa neprenáša na človeka. Ale to vôbec tak nemusí byť. Tak by som povedal, poučme sa z toho aspoň, čo si pamätáme. Všetci si pamätáme, ako začalo HIV. 10 rokov sme nemali lieky? Umrelo 20 miliónov ľudí. Potom prišla ďalšia epidémia takzvanej aviárnej chrípky, potom prišiel SARS, potom prišiel MERS, teraz máme koronavírus. Pripravme sa, že príde ďalšia epidémia, my nevieme aká. Naučme sa žiť tak, že po prvé nie sme nesmrteľní a po druhé viac ako myslieť na pohodlie sa musíme vrátiť k slovu, ktoré je veľmi nepopulárne a to je disciplinovanosť. Ja si myslím, že táto pandémia nebude mať nejaké veľké zdravotnícke straty, bude mať obrovské ekonomické straty. A možno tento argument, peniaze, lepšie zaberie na ľudí než nejaké vedecké, logické a humánne argumenty. Nemôže nakúpiť viac prístrojov, viac lôžok, postaviť nemocnice a pripraviť sa do budúcna na to, že takéto epidémie sa môžu opakovať? Na túto veľmi dôležitú otázku nám môže odpovedať len prax. My o tejto chorobe vieme skoro tri mesiace. A ja nechám už na svedomie zodpovedných, či ozaj urobili všetko, čo mohli. Podľa mňa lekári, hygienici, sestry a laboranti urobili všetko, čo mohli. Len viete, proti epidémii nemôže bojovať verejné zdravotníctvo. Tu sa nedá pripraviť scenár, aby sme mali v každej nemocnici sto ventilátorov, pretože ďalších 5 rokov budeme potrebovať jeden, alebo dva. Prvá chyba, ktorá sa stala, za ktorú nech si spytuje svedomie, kto uzná za vhodné je, že keď ministerka Kalavská predkladala zákon, tak ju obvinili, že predkladá zákon o povinnom očkovaní a to tak vydesilo všetkých politikov, že no tak pred voľbami nebudeme predkladať zákony, ktoré sú nepopulárne. Lenže ten zákon o ochrane verejného zdravia mal ďalšie body, ktoré by sa nám teraz zišli. Napríklad? Napríklad zavádzanie prísnejších opatrení nie formou odporúčaní, ale formou príkazov a zákazov. Dával v mnohých ohľadoch väčšie kompetencie. Sú krajiny, keď sa nedáte zaočkovať, napríklad Izrael, tak vám zrušia pobyt, v Taliansku dostanete pokutu 10 000 euro. Tu potrebujeme zákon o ochrane verejného zdravia. Môže sa stať, že by krajina vyhlásila stav núdze, čo to bude znamenať? Nepozerajme sa na to ako na hrozbu. Je to prostriedok, ktorý je nevyhnutný a musíme sa pripraviť, musíme s tým žiť. Bežných ľudí sa to naštastie veľmi nedotkne. Dotkne sa to záloh, ktoré sa povolajú do vojenskej služby, dotkne sa to polície. Sú prípady, keď dôjde k obmedzeniam na lokálnej úrovni, samozrejme, môžu sa zrušiť nejaké cestovania aj vlakom aj autobusom, nariadi sa domáca karanténa prísnejšia, v Číne to je tak, že musíte si objednať z obchodu, prinesie vám to donášková služba. Zatvorenie hraníc je možné nariadiť, ale nie je možné ho prakticky dodržať. V demokratickej spoločnosti sa karanténne opatrenia nedajú úplne praktizovať. Ten stupeň vo Wu-chane je na čínsky spôsob. V Číne dramaticky klesá počet a preto bude za chvíľu po epidémii. Lebo tam môžete zaviesť veci, ktoré nikde inde, bohužiaľ, nemôžete zaviesť, lebo by sa považovali za útok na demokratické a ľudské práva. Čo by sme mohli teraz urobiť bezbolestne, že možno bude treba priviezť tisíc sestier. Z Filipín, Vietnamu, z krajín, kde sú dobré sestry. Bojovať proti tomu, aby k nám prišli lekári a sestry z iných krajín je síce ochrana našich stavov a našej kultúry a kvality. Ale keď máte výnimočný stav, hovoriť o kvalite je akademické. Viete, čo urobili talianske univerzity? 1. marca všetci rektori vydali študentom posledného ročníka diplomy o úspešnom skončení školy. Bez štátnic, bez obhajob. Všetky sestry, všetci lekári, čo mali ešte tri mesiace študovať, išli do systému. Výnimočný stav vyžaduje výnimočné riešenia, tie sa bežného človeka nijako nedotknú. Na to sa dá len mentálne pripraviť. Že nebudete nariekať, plakať a skákať z okna, keď vás zavrú do karantény. Pomôcť môže aj každý z nás, ako konkrétne? Po prvé, nie je dôvod na paniku typu, že robiť si extrémne zásoby. Totiž u nás funguje relatívne dobrá infraštruktúra. Začať od seba, to je 90 % úspechu. Po prvé, ak mám príznaky ochorenia, bolo by panické si myslieť, že tá choroba ma zabije. Tá choroba má u drvivej väčšiny veľmi mierny priebeh. Ak mám podozrenie, tak zostanem doma. Po druhé, ak som bol v Taliansku, alebo inej krajine, nepôjdem medzi ľudí a ak dostanem príznaky, ktoré sú závažné, tak zavolám, ak nie sú závažné, tak neprepadám panike, liečim sa. Vírusy nemajú rady vysoké teploty, takže keď si dám horúci čaj alebo iný nápoj, určite si nepoškodím zdravie. Ďalšia vec, ak sme boli v Taliansku, nehanbiť sa priznať sa. My by sme sa mali ohlásiť, povedať svojmu okoliu. A ešte jeden veľmi lacný spôsob. Posilňovať si imunitu. Naši starí rodičia hovorili, že kde nechodí slnko, tam chodí lekár. 20 – 30 minút na slnku, za každú cenu. Aktivuje vitamín D, ktorý patrí k najdôležitejším v boji proti vírusom. Takisto vitamín C. Ďalej pohyb na čerstvom vzduchu. Potom tá disciplína k tomu a nejaký rešpekt k nariadeniam hlavného hygienika. Neviditeľnými hrdinami sú momentálne zdravotníci. Ako veľmi je náročná ich práca? Títo neviditeľní hrdinovia sú nielen ohrození nákazou, ale zároveň aj syndrómom vyhorenia. Predstavte si, že pracovníci z 10 infekčných kliník na Slovensku robia mesiac v skafandroch a striedajú sa na zmeny. Keď sa povie - 500 vzoriek negatívnych, tak si ľudia povedia, že dobre, ale ono to znamená , že to je päťstokrát navlečený skafander a správanie sa k pacientovi, akoby bol pozitívny. Je to extrémne množstvo vypätia. Lekársky manažment u koronavírusu je podobný ako v prípade ostatných nákaz, my musíme odlíšiť 15 % ťažkých stavov, pričom 5% potrebuje ventilačnú podporu. Hrdinovia sú aj laboranti, pretože časť z nich vie, čo vyšetruje, ale stovky vzoriek – o nich nevie nič, lebo pacient nevie, čo mu je. Nie sú priamo ohrození na živote, lebo to ochorenie je oproti SARSU a MERSU podstatne benígnejšie, ale sú ohrození zrútením. Systém sa zrúti ich vyčerpanosťou. Tak isto sú ohrození aj operátori na linkách verejnej podpory.