Diskusia: Druhý deň pojednávania sa niesol v znamení emócií, ostrej konfrontácie a tajných šifier: Zsuzsová zaútočila na Kušnírovú

Srdcervúce momenty priniesli výsluchy rodičov a brata zavraždeného investigatívneho novinára, ktoré rozplakali aj verejnosť v miestnosti. Mama zastrelenej archeologičky prezradila, aký odkaz pri očnom kontakte s Mariánom Kočnerom mu pravidelne posiela. Emotívna konfrontácia Krátka konfrontácia medzi Kušnírovou a Zsuzsovou patrila medzi najemotívnejšie časti pojednávania. Slzy a obrovská bolesť boli všadeprítomné a napätie sa dalo doslova krájať. Obžalovaná sa na začiatku pomerne rázne opýtala mamy zavraždenej Martiny, aké má dôkazy o tom, že ju spája s vraždou jej dcéry. „Viem to zo spisu,“ odpovedala Kušnírová, ktorú hlodal nepokoj od chvíle, keď počula, že Kočner sa jej budúcemu zaťovi vyhrážal, že sa bude zaujímať o jeho rodinu. „Ja som sa hneď zľakla, že aj o Martinu. Tá mi len povedala, že: mami, oni o mne ani nevedia,“ povedala na margo nahrávky, ktorú Kuciak púšťal príbuzným. V tej chvíli prišla otázka, ktorú nečakala. „Hovorí vám niečo prezumpcia neviny?“ opýtala sa vyčítavo Kočnerova volavka, čo nahnevalo už aj sudkyňu, ktorá otázku nepripustila. Na okamihy, ktoré prežívala Zlatica od chvíle, keď sa dozvedela, že jej dcéru niekto zavraždil, si spomínala len veľmi ťažko. „Syn mi to nechcel povedať. Som povedala, nech ide dvesto, že zaplatím pokutu. Nechcela som si to pripustiť, kým som ju nemala s krvou na rukách. Aj teraz sú také chvíle, že pozerám na okno a čakám. Keď ideme do Mače, chytám telefón a chcem jej volať: ‚Martina, tu sme, rob kávu‘,“ plače naliehavo Kušnírová. „Pri všetkej úcte k bolesti pani Kušnírovej, ja ju chápem ako matku, ktorá prišla o svoje dieťa. Je evidentné, že to, že som obžalovaná, považuje pani Kušnírová za dôkaz, že som vinná,“ bránila sa Zsuzsová, ktorá tiež nezadržala slzy. Kušnírová si všimla jej plač. Ako však uviedla po skončení výsluchu, podľa nej neoplakávala zavraždených, ale prišlo jej ľúto, že nemôže byť s vlastnou dcérou. Vzlyky však bolo počuť aj medzi verejnosťou prítomnou na súde. Toto emotívne diane sústredene sledoval Kočner. Aj jeho výpoveď mamu zavraždenej archeologičky dojala. Keď chytil papier, výrazne sa mu triasli ruky. Janko sa nikoho nebál Zložila prísahu a opäť si sadla k svojmu manželovi. Výsluch novinárovej mamy Jany sa prečítal pred súdom len zo zápisnice, čo sudkyňa zdôvodnila tým, že u svedkyne bola objavená rečová chyba. „Pýtala som sa ho, či sa nebojí. Vyjadril sa, že to robí preto, aby bolo Slovensko lepšie,“ svedčila Kuciaková pred vyšetrovateľmi v apríli minulého roku a priznala, že ona o neho mala veľký strach, syn ju však upokojoval.„Nikdy som nevidela, že by sa Janko niečoho bál. Hovoril mi, že čoho by sa mal báť, že na Slovensku sa také nedeje,“ uviedla pred vyšetrovateľom. S milovaným synom hovorila naposledy deň pred vraždou a debata sa niesla vo svadobnom duchu. „V piatok som mu poslala SMS, na ktorú neodpovedal. Brala som to tak, že je zaneprázdnený,“ spomína Jana Kuciaková. Jej syn v tom čase ležal už dva dni zastrelený v dome vo Veľkej Mači. Ostala mi diera v srdci Po výpovedi Zlatice Kušnírovej, ktorú konfrontovala aj Alena Zsuzsová, zavládlo v pojednávacej miestnosti ticho, v ktorom sa ozýval občasný nárek. Pred senát predstúpil aj otec Jána Kuciaka Jozef. Svoje rozprávanie začal tým, ako sa o brutálnom skutku dozvedel, a čo mu ako prvé blyslo hlavou. „Prvé, čo nám napadlo, je, že je za tým pán Kočner,“ hovorí Jozef Kuciak. Argumentuje Kočnerovými vyhrážkami, ktoré obžalovaný adresoval jeho synovi v telefonáte a zároveň súd upozornil na fakt, že mafiánsky podnikateľ už vtedy hovoril, že bude hľadať špinu na jeho súrodencov.„Vedel, že sú dvaja, že ich je viac. A to nie je celkom bežné,“ dodal. Počas jeho výpovede bola Alena Zsuzsová stále v slzách a dokonca jej museli priniesť lieky. Jozef Kuciak opísal na súde svojho syna ako veľkého dobráka. „Mali sme gazdovstvo, on od malička pomáhal. Chodil na brigády, kde sa naučil murárčine. To je aj vidno, že celú tú stavbu v Mači svojpomocne prerábal, pomáhal mu mladší syn,“ uviedol a dodal, že Martinka bola synova prvá vážna známosť a v čase vraždy práve vyhľadávala etikety na svadobné víno. Veselice sa však nedožili. „Tri dni som bol paralyzovaný, nepamätám si nič. Potom ostala taká diera v srdci,“ klesá intenzita hlasu Jozefa Kuciaka. Tajné šifry Zlatice Kušnírovej v súdnej sieni: Čo odkazuje Kočnerovi? Na súde dnes vypovedala aj matka zavraždenej archeologičky Martiny Zlatica Kušnírová. Nie všetko, čo sa udeje v súdnej sieni, však znesie oficiálny súdny zápis. Párkrát sa totiž Zlatica náhodne pozrela do očí Mariána Kočnera a v tom momente v nej prevládol spravodlivý hnev za nezmyselnú smrť jej dcéry. Neverbálne – gestami – poslala Kočnerovi cez pojednávaciu miestnosť štipľavý pozdrav od srdca, na ktorý len tak nezabudne. Čo mu odkázala? Čakala na ten moment niekoľko mesiacov. Najskôr v nej prevládal hnev, neskôr sa obajavili aj obavy. Matka zavraždenej archeologičky Martiny Kušnírovej viackrát verejne deklarovala, že sa chce pozieť vrahom jej milovaného dieťaťa do očí. Po pondelkovom otvorení hlavného pojednávania v prípade si rázna žena z východu sadla oproti lavici obžalovaných, tam, kde sedávajú prokurátori, poškodení a ich zástupcovia. Rovno oproti nej tak eskorta kukláčov ZVJS posadila Mariána Kočnera, ktorý má mať na svedomí život mladého páru. Ťažké chvíle tak počas pojednávania nezažívala iba vtedy, keď počúvala strelca Marčeka, ako chladnokrvne opísal vraždu jej dcéry, ale zakaždým, keď sa jej pohľad stretol s Kočnerom. Novinári si všimli, že pri tom vždy niečo zašepkala smerom k nemu, no nebolo počuť a z miesta pre verejnosť sa nedalo ani odčítať, čo vraví. Počas prestávky sa priznala, aký drsný odkaz Kočnerovi poslala. „Hovorila som ko**t, hýbala som perami tak, aby mi rozumel. A budem to robiť vždy, keď sa na mňa pozrie,“ priblížila Zlatica Kušnírová, ktorá s tým neplánuje prestať. „Trochu sa mi uľavuje. Chcem mu hovoriť presne toto. On vie, že mu hovorím toto, ale neuhne pohľadom a díva sa na mňa arogantne,“ povedala matka zavraždenej pre český týždenník Respekt.