Diskusia: Vychovávajú rodičia zo svojich detí arogantných nespratníkov? Príbehy Slovákov naháňajú strach

Bohatú diskusiu odštartoval pohoršujúci status ženy, ktorá z dnešných detí nevychádza z údivu. "Ženy, matky. Povedzte mi, to je dnes naozaj taká strelená doba, že takmer všetky vychovávate z vášho decka arogantné indivíduum, ktoré nemá rešpekt voči autoritám? Sorry za pohoršujúci status, ale dnešné deti sú neskutočne odporné a podľa mňa treba hľadať dôvod vo výchove. To sa pretekáte, ktorá bude mať doma viac drzé dieťa alebo ako to je? Bonus na záver z reálneho školského prostredia: Matka napísala triednej učiteľke, že si nepraje, aby jej syn bol niekedy týždenníkom. Že on nikomu sluhu robiť nebude!" znel status, ktorý spustil lavínu reakcií. Nájdete medzi nimi názory Slovákov, ale aj príhody, ktoré naháňajú strach. "Každý hľadá chybu u druhého. To, že sú deti nevychované, je predovšetkým vizitka rodičov a nie školy, kamarátov, atď. A bude horšie, keď tie arogantné indivíduá budú mať svoje deti. Máloktorý rodič vedie deti k úcte k učiteľovi, staršiemu alebo kamarátom. Každý si hľadí len svoje a nič ho nezaujíma, kým nejde o ten jeho poklad." "Kedysi učiteľ niečo znamenal a mal rešpekt nielen pred deťmi, ale aj rodičmi žiakov. Dnes sa rodičia sťažujú na učiteľov a podkopávajú im autoritu, nehľadajú chybu u svojho dieťaťa, ale mnohí práve útočia len na učiteľov (často neoprávnene)." "Deti sú vizitka a obraz svojich rodičov." "Záleží na výchove. Niektorí rodičia si myslia, že čím viac dajú deťom, tým lepšie. A potom detičky berú všetko ako samozrejmosť. Stále je potrebná spätná väzba a ak je niečo zlé v správaní sa dieťaťa, hneď sa treba zamyslieť, kde je chyba!" "Správanie vychádza len a len od rodiny. Nielen rodičia, ale aj krstní a starí rodičia deti vychovávajú a je veľmi smutné, že deti sú zlé. Je to vizitka dospelých, môžu sa hanbiť. Výchovná po zadku ešte nikomu neublížila a nie neustále vysvetľovanie, ktoré k ničomu nevedie." "Moja dcéra má 18, vychovávala som ju sama a vyrástla z nej inteligentná slečna. Bola a som veľmi prísnou matkou, no aj tak máme výborný vzťah a nepoznala som, čo je to puberta. Myslím, že je to tým, že veľmi veľa komunikujeme a nikdy u nás neboli zákazy, ale pravidlá." "V dnešnej dobe už nemôžete ani zvýšiť hlas na dieťa, lebo keď vás niekto počuje, hneď volá sociálku a políciu že týrate dieťa. Celý systém je postavený na hlavu. A potom sa čudujeme, aká drzá a nevychovaná je dnešná mládež." "Nooo nech je doba, aká chce! Úcta, pokora, slušnosť musí byť a keď to nemajú decká z domu, nikde inde sa to už nenaučia." "My sme v škole ešte aj facky dostávali, keď sme neposlúchali a doma sme sa to báli povedať, lebo by sme ešte dostali aj od rodiča. Teraz sa pozrie učiteľ škaredo na dieťa a už sa príde rodič na neho sťažovať." "No tak toto vidím každý deň v práci. Robím SBSkárku v nákupnom centre a po pasážach sa veselo promenádujú decká na kolobežkách, čo sa nemôže. Upozorním ich na to, no oni len drzo odpapuľujú a idú si ďalej a to isté robia aj na parkovisku, kde sú autá. Minule tam skoro jedného zrazilo a aj tak tam chodia." "Moji chlapci sú vychovávaní tak, ako som bola ja. Je mi jedno, aká je dnes doba. Nikdy som nemala problém, čo sa týka ich správania v škole. Najprv ich poprosím, poviem prepáč, ak treba a poďakujem. Naozaj veľa záleží, ako sa rodičia venujú svojim deťom. Viem byť dobrá, milá, ale aj zlá a prísna matka. Záleží od okolností." "Strašné niečo. Minule som išla po dcéru do školy, keď spoza rohu vyletel prváčik. Drgol do mňa a k tomu povedal: "Uhni, krava!" To kde sme? Zastavila som ho a spýtala sa, kde to počul. "Však doma, ponáhľam sa," povedal a utekal. Toto je dnešná doba, bohužiaľ." "V Bratislave išla zo stanice autobusom tehotná žena. Keď nastúpila, bolo iba 1 voľné miesto, ktoré si uchmatla dôchodkyňa. Stála som vedľa tej tehotnej, bolo vidieť, že jej nie je dobre. Ozvala som sa a normálne sa opýtala asi 14-ročného chlapca, či by ju mohol pustiť sadnúť, že je tehotná. To sopľavé decko mi odpapuľovalo - čo ja som ju nabúchal? Onemela som." "Sedela som v autobuse. Prišla mama s kočíkom a asi 5 - 6-ročnou dcérou. Sadla si s kočíkom predo mňa a malá sa postavila ku mne a zrevala na mňa: “Uvoľni!”. Ja: “A prosím je kde?” Matka len krútila hlavou, čo som si to dovolila. Takže porozmýšľajte niektoré nad výchovou svojich detí. Demokracia je o inom."