Diskusia: Nečakaný úspech aj prepad strán: Výsledky, aké čakal len málokto, 5 prekvapení eurovolieb

Šokujúci prepadák zažila Sme Rodina Borisa Kollára či SNS Andreja Danka. Na druhej strane eurovoľby potvrdzujú rast extrémistickej strany Mariana Kotlebu. Nový Čas dal s odborníkmi dokopy päť najväčších prekvapení volieb. 1. Tragický výsledon SNS a Sme Rodina Národniari sa chystali na zisk minimálne jedného mandátu, no výsledky im prisúdili len niečo cez štyri percentá hlasov. SNS reagovala tým, že sa pomerne ostro ohradila voči ĽSNS. „Je nám ľúto, že voliči cítiaci národne a vlastenecky uverili ĽSNS a ich hlas tak prepadne. Čas ukáže, že pán Kotleba v gardistickej uniforme len ublíži slovenskej národnej politike doma aj v zahraničí,“ skonštatovali zo SNS. Ešte horšie dopadla Sme rodina, ktorá si trúfala najmä po spojení s nacionalistickými politikmi z Talianska a Francúzska. Politický analytik Grigorij Mesežnikov si myslí, že rozhodla slabá mobilizačná aktivita oboch strán. „V prípade Sme rodina voliči nepovažujú za prioritnú európsku agendu. SNS zase nevyžarovala pred týmito voľbami žiadnu energiu. Svojich voličov nemobilizovali a je namieste špekulovať, či im neubrali aj posledné kauzy ich hlavného predsedu Danka,“ konštatuje Mesežnikov. 2. Maďarská menšina bez zástupcov Podľa predbežných výsledkov zostane v europarlamente bez zástupcov maďarská menšina na Slovensku. Tesne pod piatimi percentami skončila SMK a iba niečo cez 2 % získal Most Bélu Bugára. Pre neho ide o ďalší veľký neúspech po prezidentských voľbách. „Ide hlavne o politiku, ktorú Bugár robil v poslednom období. Teraz zbiera negatívne dôsledky svojich činov. Či ide o spoluprácu so súčasnou koalíciou, ale aj napríklad kauza okolo zákazu spievania maďarskej hymny. Tento výsledok môže napokon kopírovať aj v parlamentných voľbách,“ hovorí analytik Koziak. V súboji maďarských strán Most porazilo SMK, no aj to zrejme zostane bez poslanca. 3. Návrat KDH do vysokej politiky KDH v posledných eurovoľbách získalo približne 13 %, čiže akt u á l nyc h 10 % je určitý pokles. KDH v š a k v súčasnosti pôsobí ako mimoparlamentné hnutie, ktoré prešlo pomerne veľkou obmenou a na jeho čele posledné roky stojí Alojz Hlina. „Tieto voľby mohli dopadnúť lepšie. Osobné ambície niektorých ľudí prebili to, že niekto chce reálne niečo urobiť,“ komentoval výsledky Hlina. Narážal na ďalšiu konzervatívnu stranu Kresťanskú úniu, ktorú založila ich bývalá poslankyňa Anna Záborská a v eurovoľbách jej dali hlas necelé štyri percentá Slovákov. „KDH dokázalo zvrátiť negatívny trend podpory, no získali menej percent ako minule. Teraz je to však úspech, lebo chytili konzervatívne orientovaných voličov, no zároveň tých proeurópskych. Nahráva to Hlinovmu krídlu v strane, ktoré ukázalo, že je alternatívou voči extrémistom aj iným kresťanským stranám,“ dodáva Mesežnikov. 4. Kotlebova ĽSNS posilňuje, no nevyhráva ĽSNS viedla pomerne intenzívnu mobilizačnú kampaň po celom Slovensku. Napokon získali 120 000 voličov , čo tvorí 1 2 % tých, ktorí prišli voliť a ide o percentuálne najlepší výsledok strany v celoštátnych voľbách. „Z ich pohľadu je to úspech, že dokázali aj s malou účasťou dostať toľko voličov do volebných miestností. Aj sám Kotleba pritom získal v prezidentských voľbách percentuálne menej hlasov. Zrejme za ich úspechom stojí aj rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý ich na základe nepodareného návrhu Generálnej prokuratúry odmietol zrušiť,“ pripomína Mesežnikov. Kotlebovci oproti parlamentným voľbám narástli o 4 %, čo považuje analytik za alarmujúce. „Ich volič však v tomto prípade ukázal, že ho európska problematika oslovuje a to najmä veľká kritika EÚ,“ dodal Mesežnikov. 5. OĽaNO preliezlo len tesne, SAS stagnuje Pár dní pred voľbami sa prvého miesta na kandidátke OĽaNO nečakane vzdal Igor Matovič, ktorý to obhajoval snahou zabrániť dobrému výsledku fašistov. Napokon jeho strana tesne preliezla cez 5 %. SaS zase do volieb stavila na svoju dlhodobo najpopulárnejšiu političku Luciu Nicholsonovú, no s necelými 10 % neboli v strane spokojní. „Chlapsky priznávame, že sme ďaleko od toho povedať, že toto je úspech. Poctivá strana si výsledky dôsledne zanalyzuje najskôr vo vnútri a my tak urobíme,“ povedala SaS. Politológ Tomáš Koziak uviedol, že hlavným dôvodom nízkeho úspechu súčasnej opozície je spojenectvo PS/Spolu. „To im najviac berie hlasy. Hovorilo sa aj to, že nespokojný volič pravice čaká na politickú stranu, ktorú by mohol voliť a ukazuje sa, že PS a Spolu túto úlohu dokážu splniť a najviac kvôli tomu budú trpieť OĽaNO a SaS. Musia sa zamyslieť na tým, akú politiku budú robiť ďalej,“ hovorí Koziak.