Diskusia: 8 dôvodov, prečo súd uznal Kočnera a Zsuzsovú nevinnými: Správa o záchodovej mise vzbudila otázniky

Sudcovia však mali mesiac na vyhotovenie písomného rozhodnutia, v ktorom detailne rozpisujú, prečo nevzali do basy Mariána Kočnera (57) a Alenu Zsuzovú (46). Viackrát sa odvolávajú na zásadu „in dubio pro reo“, ktorá v preklade z právnického žargónu znamená, že ak nemajú istotu v dôkazoch proti obžalovaným, tak musia rozhodnúť v ich prospech. Nový Čas zosumarizoval, ktoré dôkazy podľa trojice nestačili na to, aby známu dvojicu posadili za mreže. 1. Svedok Andruskó je čiastočne nedôveryhodný Súd hovorí, že všetky informácie, ktoré mal Andruskó ako svedok o Kočnerovi, boli prostredníctvom Zsuzsovej. Andruskó v pozícii svedka podľa súdu získal benefit spočívajúci v miernejšom trestnom postihu za priznanie sa a výpoveď proti iným osobám. „Súd nenachádza ďalší spoľahlivý a nevyvrátiteľný dôkaz majúci významnú váhu, ktorým by tvrdenia tohto svedka vo vzťahu k obž. Kočnerovi, získané z počutia od inej osoby, konfrontoval, a tak overil ich pravdivosť.“ Označujú ho za kajúcnika, čiže svedka, ktorý vypovedá o trestnej činnosti, hoci nie je priamym svedkom. „Výpoveď kajúcnika by sa nemala preceňovať, ani glorifikovať, ani automaticky považovať za pravdivú, ale mala by sa dôsledne preverovať, vrátane motivácie kajúcnika spolupracovať s prokuratúrou.“ Zaujímavé je tiež zdôvodnenie, prečo Andruskóova výpoveď stačila pri odsúdení vodiča Szabóa - súd hovorí, že jeho výpoveď sa v tomto prípade zhoduje s dôkazmi, zatiaľ čo pri Kočnerovi a Zsuzsovej nie. 2. Kde boli rozpory pri Andruskóovi „V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že ani samotná výpoveď sv. Andruskóa (ako jediný priamy dôkaz) nie je vo všetkých smeroch potvrdená ostatnými dôkazmi. Naopak, mnohé nepriame dôkazy spochybňujú, či priam vyvracajú jeho tvrdenia o priebehu udalostí súvisiacich so skutkom.“ Za problematické považujú napríkal to, že tvrdil, že objednávku vraždy Kuciaka mu sprostredkovala Zsuzsová s tým, že bol objednávateľom Kočner a neskôr Andruskó pripustil, že sa mohol zmýliť. Tiež tvrdil, že vraždy prebehli inak, ako sa naozaj stali - že do domu najskôr vstúpil Szabó, pričom neskôr sa k vražde priznal Marček. Alebo tvrdil, že peniaze za vraždu mu sľúbila priniesť Zsuzsová po stretnutí s Kočnerom, ktoré bolo deň po vražde ráno, no podľa lokalizačných údajov sa stretli až popoludní. Spochybňujú napríklad aj to, že prokurátor mu vraj sľúbil trest 8 rokov, ten to však poprel. 3. Účelový výklad správ z Threemy Obžaloba sa opierala aj o výklad správy v deň vraždy, keď hovorili o „50 soon lebka“, čo má byť 50 000 € za vraždu. „Pri skúmaní zachytenej komunikácie je potrebné vyvarovať sa účelovej selekcii správ podľa toho, či sú alebo nie sú vhodné na dotváranie takej verzie deja, ktorá zodpovedá želaniu osoby ‚vykladateľa‘. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na opakovane spomínanú správu zo dňa 21. 2. 2018, v ktorej obž. Kočner píše obž. Zsuzsovej „50 soon lebka“, ktorá bola pred súdom prezentovaná ako dôkaz prísľubu vyplatenia sumy za zrealizovanie vraždy, zatiaľ čo obdobná správa medzi nimi zo dňa 26. 2. 2018 s textom „50 soon záchodová misa“ už bola prehliadaná...“ Súd tiež pripomenul, že Kočner navštevoval vešticu, a tak správy Zsuzsovej o padaní zubov, ktoré obžaloba považovala za šifrované kódy pre vraždu „môžu mať reálny podklad (dokazovanie v tomto smere žiadna zo strán nenavrhla vykonať), ale aj sčasti obrazný.“ 4. Nedôveryhodný Tóth Súd tvrdí, že exsiskár Peter Tóth sa prihlásil polícii ako svedok, pretože „konal skôr v obave z postihu za ním vykonávanú uvedenú činnosť, než v snahe napomôcť jej objasnenie“. Tóth totiž zabezpečoval sledovanie Kuciaka na pokyn Kočnera. Podľa sudcov vypovedal Tóth s predsudkom voči obžalovaným, ktorých považoval za páchateľov. Vystupoval vraj ako kajúcnik, ktorý si uvedomuje, že sa predtým dopustil porušovania základných ľudských práv. „Preto, podľa názoru súdu, svedčil v neprospech Kočnera a Zsuzsovej i s pohnútkou vyhnúť sa spravodlivému postihu za svoje činy. Tieto zistené skutočnosti mali podstatný dosah na pravdivosť a spoľahlivosť jeho svedeckej výpovede.“ Súd pritom pripomína, že sledovanie Kuciaka zabezpečovali bývalí siskári a fotky, ktoré vyhotovili, sa mohli dostať k Andruskóovi aj inak ako cez vetvu Tóth-Kočner-Zsuzsová. 5. Sledovanie Kuciaka mohlo mať iný cieľ Súd skúmal, či sledovanie Kuciaka mohlo mať iný cieľ ako jeho možnú diskreditáciu, ktorú chcel Kočner v jeho portáli Na pranieri. „Súd dospel k záveru, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou sledovanie novinára Jána Kuciaka, o ktorom obž. Kočner vedel a ktoré bolo vykonávané počas doby najviac piatich dní v čase takmer štyroch mesiacov pred jeho usmrtením, nebolo zo strany Kočnera zamerané na získavanie informácií o obvyklom spôsobe života Jána Kuciaka.“ Ďalej píšu, že Kočner chcel eliminovať negatívny vplyv novinárskej práce Kuciaka na svoje ekonomické a mocenské záujmy a diskreditovať Kuciaka, aj keď zo sledovania nič také nevyplynulo. Sudcovia však záverom priznávajú, že fotky Kuciaka, ktoré urobilo Tóthovo komando na pokyn Kočnera, mohli byť použité na vraždu. 6. Odkiaľ sa vzali peniaze na vraždu? Obžaloba je založená na tvrdení, že po čine dňa 22. 2. 2018 mal Kočner v Bratislave odovzdať Zsuzsovej finančnú hotovosť v sume 50 000 € na účel jej ďalšieho odovzdania ako odmeny vykonávateľom vraždy. Správy z Threemy aj lokalizačné údaje z mobilov potvrdzujú, že sa v tom čase nachádzali na približne rovnakých miestach. Obžaloba odvodzuje odovzdanie sumy 50 000 € i z návštevy Kočnera v jeho bezpečnostnej schránke v Tatra banke. On tvrdí, že si ich nevyberal. „I keď na základe komunikácie v aplikácii Threema - ‚som tu‘, ‚ja tiež‘ - je možné sa domnievať, že sa obžalovaní v tom čase stretli, okolnosť odovzdania a prevzatia sumy 50 000 € nie je podložená žiadnym dôkazom.“ 7. Peniaze za vraždu na modeling Senát v zdôvodnení rozsiahlo rozoberá, že si Kočner vytvoril vzťah k Zsuzsovej dcére, ktorá sa venovala modelingu a poskytoval jej peniaze. Dokladuje to komunikáciou z Threemy, kde o tom diskutujú. Dôležitá časť obžaloby bola správa spred dňa vraždy Kuciaka, ktorú posielal Zsuzsovej v tvare „50 000 čoskoro s lebkou“. Súd si myslí, že nie je vylúčené, že táto správa mohla súvisieť aj s komunikáciou o bilborde a s modelingovou kariérou Zsuzsovej dcéry. Podľa obžaloby to bola správa o 50 000 €, ktoré Kočner za vraždu zaplatil. „V otázke viny či neviny nemožno účelovo vykladať komunikáciu, ktorá nemá doslovný gramaticky význam v neprospech obvineného. Preto správy o snehu, zuboch, svrabe, emotikonoch, atď., v ktorých mali byť podľa prokurátora a splnomocnencov poškodených inotaje a šifrované dorozumievania, súd nemohol exaktne vykladať z pohľadu viny či neviny a vyhodnotiť ich v neprospech obžalovaných.“ 8. Kočnerova nenávisť Kuciaka bola prirodzená Súd na základe vykonaných dôkazov nemal pochybnosť o tom, že Kočner mal obavu „z odborne zdatného, rozhľadeného a agilného novinára osobitne v dobe, keď prejavil záujem o vstup do politiky“. Kočner bol z novinárov frustrovaný a kritizoval ich. Výpoveď Tótha, ktorý hovoril, že mu Kočner na dovolenke povedal, že „treba jedného novinára zabiť, všetci by sa zľakli a bol by pokoj“, sa tak podľa súdu nespája so skutkom a nesvedčí o konkrétnom úmysle zabiť niekoho. Súd hovorí, že Kočnerovo správanie bolo štandardom, keďže sa vulgárne vyjadroval bežne a bolo to súčasťou jeho osobnosti. „Novinárov, ktorých subjektívne vnímal ako svojich ‚nepriateľov‘, sa rozhodol ničiť rovnakými zbraňami, ako to (podľa jeho mienky) robili oni voči nemu – zverejňovaním informácií o ich súkromí a diskreditáciou.“