Ten v nedeľu po šesťročnom boji podľahol amyotrofickej laterálnej skleróze (ALS). Pohreb bývalého reprezentačného futbalistu a legendy Viktorie Plzeň bol verejný. Okrem rodiny, priateľov, futbalových spoluhráčov dorazili i fanúšikovia. Posledná rozlúčka sa uskutočnila vo Veľkej obradnej sieni v Plzni. Na žiadosť rodiny nemali prístup dovnútra novinári, všetko pozorne strážila bezpečnostná služba.
Takmer hodinu pred smútočným obratom prišli Mariánovi bývalí spoluhráči z Viktorie Plzeň Marek Bakoš a Matúš Kozáčik. Až po nich prišla Čišovského manželka Martina s deťmi. Na poslednej rozlúčke nechýbal ani blízky Čišov priateľ a bývalý hráč Plzne Pavel Horváth a množstvo bývalých či súčasných futbalistov.
Posledné zbohom prišiel dať aj Čišovského bývalý tréner v slovenskej reprezentácii do 21 rokov Dušan Radolský a zástupca technického riaditeľa Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Greguš.
Na smútočnom obrade nechýbal ani šéf futbalovej Viktorie Plzeň Adolf Šádek a majiteľ klubu Tomáš Paclík.
Zo súčasných hráčov Plzne prišiel aj David Limberský či plzenskí odchovanci Martin Fillo, Václav Procházka či šéf hokejovej Plzne Martin Straka.
Čišovského manželka Martina sa prostredníctvom twitterového účtu Viktorie Plzeň poďakovala všetkým, ktorí sa zúčastnili smútočného obradu. "Ďakujeme všetkým, ktorí sa prišli rozlúčiť s našim Mariánom. Ďakujeme za prejavy sústrasti a kvetinové dary, ktorými sa snažili zmierniť náš žiaľ. Srdečne ďakujeme každému za tichú spomienku na Mariana. Veľké ďakujem patrí futbalovému klubu Viktoria Plzeň.“
"Pre celý klub je to veľmi ťažký deň. Zmieriť sa s jeho odchodom je pre nás veľmi ťažké. Marián bol nielen výborný hráč, ale predovšetkým skvelý človek a bojovník. Pre nás všetkých je vzor," citoval idnes.cz slová Václava Hanzlíka, tlačového hovorcu Viktorie Plzeň.
Bývalý skvelý obranca Čišovský odohral 15 zápasov v reprezentačnom tíme Slovenska. V roku 2010 bol blízko účasti na MS v Juhoafrickej republike, ale prišiel o ňu pre zranenie. Bol aj súčasťou tímu SR do 21 rokov, ktorý na ME tejto vekovej kategórie v roku 2000 v Bratislave skončil na 4. mieste a vybojoval si účasť na olympijských hrách v Sydney. Na klubovej úrovni sa rodák z Humenného stal trikrát majstrom Slovenska. Dvakrát sa mu to podarilo v drese Interu Bratislava (2000 a 2001) a raz v Artmedii Petržalka (2008). Jeden titul pridal aj v najvyššej českej súťaži s Plzňou, a to v ročníku 2012/2013. V zahraničí pôsobil aj v rumunskom tíme Politehnica Temešvár.
Čišovský bol elegantný stopér, ktorý vedel strieľať góly. V českej najvyššej súťaži v drese Plzne dosiahol 12 gólov, najčastejšie hlavou po rohových kopoch. V dresoch Interu Bratislava, MŠK Žilina a Artmedie Petržalka sa gólovo presadil dovedna 30-krát.
V Plzni bol stále súčasťou klubu, či tímu. Keď Viktoria slávila v rokoch 2015 a 2016 titul, nechýbal na pódiu so spoluhráčmi, v roku 2018 sa radoval s nimi, ale už v súkromí. Hoci sa se naposledy na ihrisku predstavil 29. marca 2014, na súpiske mužstva jeho meno figuruje dodnes, s jemu vlastným číslom 28. Práve to číslo je aj v názve združenia Spolok 28, ktorý preňho založil Pavel Horváth. Ten takisto nechýbal na piatkovej poslednej rozlúčke. Charitatívna podstata akcie "Kopeme pre Čiša“ oslovila nielen futbalistov rangu Gonzála Higuaína či Paula Pogba, ale aj velikánov z iných športov, pridali sa Jaromír Jágr, Peter Sagan aj Dominika Cibulková.
"Odišiel legendárny obranca a fantastický človek," napísal po Čišovského smrti jeho spoluhráč David Limberský. "Ďakujem Ti za všetko. Stratili sme kamaráta a bojovníka. Je mi smutno, temno," uviedol spomenutý Pavel Horváth.
