Ide o vraždu podnikateľa Romana Krajčiho z roku 2006, ktorého rozstrieľalo vražedné komando sátorovcov na čele s bosom Ľudovítom Sátorom a jeho pravou rukou, odsúdeným viacnásobným vrahom Zsoltom Nagyom alias Čontym. Objednávku za tri milióny slovenských korún mal zadať práve Kudla. Motívom mali byť ich skrížené podnikateľské zámery týkajúce sa lyžiarskeho strediska Malinô Brdo.
"Som nevinný, skutok som nespáchal," vyhlásil obžalovaný. V obsiahlej výpovedi zdôraznil, že nemal dôvod na fyzickú likvidáciu Krajčiho. Jeho smrť mu údajne nijako nepomohla, práve naopak, spôsobila problémy.
"Dokazovanie je na začiatku. Po výpovediach svedkov a oboznámení sa s listinnými dôkazmi sa rozpletie aj problém s obchodnými aktivitami. Ukáže sa, aký mali obchodný vzťah," konštatoval po výpovedi klienta obhajca Igor Cibula.
Družka zavraždeného Krajčiho dúfa, že príde spravodlivosť, verí vo vinu obžalovaného.
Ako zhodnotila advokátka Eva Mišíková, ktorá zastupuje rodinu poškodených, obžaloba je spracovaná na veľmi dobrej úrovni, motív je kľúčom a naň sa sústreďuje jadro dokazovania. Išlo o nafingované pohľadávky, a práve preto Krajči podal návrh na vykonanie konkurzu, aby sa rozhodlo o sporných veciach a v prospech spoločnosti, ktorú on reprezentoval. Kudla, ktorému hrozí 25 rokov až doživotie, sa mu chcel údajne vyhnúť, čo mal byť motív na likvidáciu prievidzského podnikateľa Krajčiho.
Zločinecká skupina sátorovcov ho zavraždila, keď vystupoval z auta na dvore rodinného domu. Vrahovia na neho vypálili 15 rán zo samopalu, deväť zasiahlo telo, ďalších päť smerovalo z boku do hlavy. Jedna rana mala byť takzvanou ranou istoty - vrah ho zasiahol priamo do čela.
Takáčovci pôsobili najmä v bratislavskom Ružinove, ale aj v Petržalke a v centre hlavného mesta od 90. rokov 20. storočia. Zameriavali sa na výpalníctvo, gastronomické služby, ale aj herne a iné. Neskôr začali pôsobiť aj na území Trnavského a Nitrianskeho kraja. Po smrti zakladateľa skupiny Jána Takáča v júli 2003, zavraždení Róberta Pála a zastrelení Jozefa Surovčíka v Senci sa stal bosom skupiny Kudla. Popri skupinách takzvaných sýkorovcov, piťovcov a slobodovcov boli takáčovci považovaní za najsilnejšiu z bratislavských skupín.
