Podľa nej mozog pri spracovávaní informácií zohľadňuje relatívnu dôležitosť čítaného obsahu a keď interpretuje význam čítaných slov, pokúša sa prideliť svoju kognitívnu kapacitu takým, ktoré poskytujú čo najviac informácií o obsahu textu.
Výskum realizovali odborníci na počítačovú vedu a psychológiu na Helsinskej univerzite, pričom vyvinuli model založený na informačnej teórii, aby s pomocou neho určili informačnosť slov a to spojili s aktivitou mozgu.
Na výskume sa zúčastnili dobrovoľníci, ktorí čítali úryvky z textov na Wikipedii, zatiaľ čo im elektroencefalograf (EEG) zaznamenával mozgovú činnosť. Záznamy EEG poukazovali na selektívny elektrický mozgový potenciál v reakcii na čítanie slov s vysokou a nízkou informačnou hodnotou. "Keď niekto číta vetu 'Mačky sú malé, obyčajne chlpaté cicavce', slová ako cicavec a chlpatý vyvolávajú určitý vzorec mozgovej činnosti. Toto naznačuje, že mozog efektívne spracováva informácie: sústreďuje svoje úsilie tam, kde je možné získať čo najväčšiu pridanú hodnotu pre pochopenie posolstva," uviedol člen výskumného tímu Michiel Spapé.
S použitím technológií na báze umelej inteligencie ďalej vedci zistili, že merania mozgu týkajúce sa jednotlivých slov sa dajú použiť na predpovedanie toho, či je zisk informácií pri prečítaných slovách nízky alebo vysoký. "V dôsledku toho sme schopní predpovedať zisk informácií z obsahu spracovanom ľuďmi bez prístupu k samotnému obsahu," priblížil vedúci výskumu Tuukka Ruotsalo.
Výsledky štúdie by sa podľa vedcov dali použiť v budúcich rozhraniach, ktoré skúmajú činnosť mozgu pri vnímaní a spracovaní rôznych druhov informácií. Podľa Ruotsala by našli využitie napríklad v zdravotníctve či "v budúcnosti dokonca aj pri modelovaní vkusu, hodnôt a názorov bežných spotrebiteľov". Ako však vedec upozornil, praktické využitie sprevádzajú "etické a technické výzvy" a tie je potrebné naplniť predtým, než sa začne s vývojom niečoho konkrétneho.
