Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,
vážené poslankyne, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,
vážení členovia vlády Slovenskej republiky,
vážení hostia,
vážení spoluobčania,
správa o stave republiky by za iných okolností bola predovšetkým mojou reflexiou na to, čo v našej republike funguje, kde treba pridať a kde treba urobiť ráznejšiu zmenu. Odznievajúca pandemická kríza však túto reflexiu spravila za mňa. Sama najlepšie odhalila to, čo je životaschopné, do čoho môžeme vkladať dôveru a čo je sotva prežívajúce a vyžaduje si našu najväčšiu pozornosť. Dovoľte mi preto v nasledujúcich minútach poukázať najmä na to, čo nám kríza o nás samých a o Slovensku povedala.
Len málokto mohol pred pár týždňami tušiť, ako rýchlo a ako zásadne sa zmenia naše životy aj plány každého z nás. Pred pár mesiacmi, pred parlamentnými voľbami, bola naša spoločnosť silne polarizovaná, aby sme o niekoľko dní na to začali čeliť skutočnej hrozbe a začali sme sa spájať. V spôsobe a odhodlaní, ako ju prekonať. Zatiaľ čo výsledkom prvého bola rozdelená spoločnosť a strach z vývoja po voľbách, výsledkom druhého, spoločného snaženia je, že patríme medzi najúspešnejšie krajiny vo svete. Z toho sa ponúka aj prvé, a pre mňa najzásadnejšie poučenie z pandemickej krízy – keď máme spoločný cieľ a spolupracujeme, dokážeme veľké veci, a to na svetovej úrovni.
Ak by som mala na začiatku správy o stave republiky predoslať posolstvo, tak bude znieť – Nevracajme sa do stavu spoločnosti pred koronou!
Je stále veľa dôvodov a veľa cieľov, pre ktoré je dôležité sa spojiť. A nielen preto, že môžeme dosiahnuť na vyššie priečky pomyselných rebríčkov. Ale hlavne preto, že sú v bytostnom záujme nášho štátu, spoločenstva a jeho občanov. Aby sme lepšie prekonali ťažké časy, ktoré s ekonomickou a sociálnou krízou ešte prídu. Som presvedčená, že máme na to ich zvládnuť.
