To bude mať vplyv aj na vývoj dlhu a deficitu. Spolu s výrazným výpadkom daňovo-odvodových príjmov a fiškálnymi nákladmi opatrení na stabilizáciu ekonomiky deficit v tomto roku môže dosiahnuť 8,4 % hrubého domáceho produktu (HDP) a hrubý verejný dlh môže prekonať hranicu 60 % HDP. Deficit za minulý rok pritom dosiahol 1,3 % HDP, bol výrazne nad cieľom vyrovnaného rozpočtu, a opatrenia v daňovej a sociálnej oblasti ešte zvýšili rozpočtové riziká pre rok 2020. Vyplýva to z Programu stability na roky 2020 až 2023, ktorý v stredu vzal na vedomie parlament 94 hlasmi.
Globálna pandémia nového koronavírusu priniesla výrazne nepriaznivé spoločenské a ekonomické dosahy aj na Slovensko. Slovenská ekonomika v tomto roku môže klesnúť až o 7,2 %, s najvýraznejším negatívnym dosahom v 2. štvrťroku, z dôvodu výpadku zahraničného dopytu aj opatreniam na dodržiavanie spoločenského odstupu. "Veľký prepad ekonomiky spôsobí, že aj pri vládnej pomoci na udržanie zamestnanosti ubudne 88 000 pracovných miest a nezamestnanosť stúpne takmer na 9 %," uvádza Ministerstvo financií (MF) SR v Programe stability na najbližšie roky.
Pri rýchlom a prudkom nástupe ekonomických vplyvov pandémie ostáva naďalej veľká neistota, čo sa týka ďalšieho vývoja. Predĺženie pandémie alebo jej opakovaný návrat v druhej polovici roka by recesiu podľa MF SR výrazne prehĺbili.
Pandémia znásobí riziká vo verejných financiách. Spolu s výrazným výpadkom daňovo-odvodových príjmov a fiškálnymi nákladmi opatrení na stabilizáciu ekonomiky tak deficit v tomto roku môže dosiahnuť 8,4 % HDP a hrubý verejný dlh môže prekonať hranicu 60 % HDP. "Navyše, zmeny v dôchodkovom systéme prijaté v minulom a tomto roku výrazne negatívne ovplyvnili udržateľnosť verejných financií v nasledujúcich dekádach vzhľadom na starnutie slovenského obyvateľstva. V ich dôsledku narastie deficit dôchodkového systému do roku 2070 na viac než sedem percent HDP," uvádza sa v Programe stability.
Na zníženie vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti verejných financií bude potrebná kombinácia postupného znižovania deficitu a dôchodkovej reformy. Na základe aktuálnej prognózy ostane deficit verejných financií bez opatrení v rokoch 2021 - 2023 približne na úrovni šesť percent HDP a hrubý dlh by ďalej rástol nad 66 % HDP. Na dodržanie európskych fiškálnych pravidiel je potrebné zníženie deficitu na 4,9 % HDP v r. 2021, 3,7 % v r. 2022 a 2,9 % v roku 2023, čo by zároveň viedlo k stabilizácii hrubého dlhu blízko úrovne 60 % HDP. Na dosiahnutie takto definovaných strednodobých cieľov v ďalších rokoch by bolo potrebné prijať oproti scenáru nezmenených politík konsolidačné opatrenia vo výške 1,1 miliardy eur v roku 2021 až 3,4 miliardy eur v roku 2023.
Vláda si v programovom vyhlásení dala za úlohu vypracovať reformu dôchodkového systému. "V prvom pilieri sa posilní väzba dôchodkových výdavkov na demografický vývoj, zvýši sa spravodlivosť a transparentnosť systému. V druhom pilieri je prioritou zvýšenie výnosov úspor dobre nastavenou investičnou politikou," uvádza sa v Programe stability. S cieľom zlepšiť predvídateľnosť a stabilitu dôchodkového systému vláda plánuje prijať ústavný zákon definujúci základné prvky prvého a druhého piliera.
Opatrenia budú zamerané na hlavné štrukturálne výzvy slovenskej ekonomiky, a to zdravotníctvo, vzdelávanie, trh práce a efektívnejšie využívanie zdrojov v ekonomike. Zvýši sa efektívnosť verejných financií zameraním sa na prorastový daňový mix a znižovanie daňových únikov na príjmovej strane a zvyšovaním hodnoty za peniaze na strane výdavkov.
Dôveryhodnosť rozpočtu a riadenie verejných financií budú posilnené zavedením viacročných výdavkových stropov, posilnením princípov hodnoty za peniaze a zlepšením transparentnosti rozpočtu.
