Informovala o tom agentúra DPA s tým, že ide o prvú aktiváciu tejto zložky ozbrojených síl počas jej 164-ročnej histórie. "Situácia v Minneapolise sa už žiadnym spôsobom netýka vraždy Georgea Floyda, ide o útok na občiansku spoločnosť, vyvolávanie strachu a narušovanie (pokoja) v našich veľkých mestách," povedal Walz na tlačovom brífingu.
Ako uviedol šéf minnesotskej Národnej gardy Jon Jensen, v nasadení bude približne 2500 vojakov. Guvernér už v piatok v noci nariadil mobilizáciu veľkého počtu členov Národnej gardy, ktorí hliadkovali v uliciach. Starosta Minneapolisu Jacob Frey uviedol, že násilné protesty spôsobujú ľudia, ktorí "nie sú obyvateľmi Minneapolisu".
Počas násilných protestov v USA už prišli o život dvaja ľudia. Jedna osoba bola zabitá v centre Detroitu, keď niekto začal strieľať zo športovo-úžitkového vozidla (SUV) na dav protestujúcich. Počas streľby v kalifornskom meste Oakland zase utrpeli zranenia dvaja policajti - jeden z nich zraneniam podľahol, napísala stanica CNN. Na protest, ktorý sprevádzal vandalizmus a rabovanie, prišlo zhruba 7500 ľudí. Polícia niekoľko demonštrantov zadržala.
V meste Atlanta v štáte Georgia, ako aj v ďalších okolitých mestách bol po vypuknutí protestov vyhlásený výnimočný stav, píše denník Frankfurter Allgemeine Zeitung. V nasadení bolo zhruba 500 policajtov, napísal v sobotu ráno na Twitteri tamojší guvernér Brian Kemp. Štyridsaťšesťročný George Floyd zomrel v pondelok 25. mája po brutálnom policajnom zásahu. Ako ukázalo video, ktoré sa rozšírilo na internete, policajt Derek Chauvin najmenej päť minút tlačil kolenom na krk neozbrojeného, spútaného a ležiaceho Afroameričana.
Floyd - zatknutý predtým za priestupok - sa sťažoval na bolesť a kričal, že nemôže dýchať. Postupne sa prestal hýbať aj rozprávať. Zomrel krátko na to, po prevoze do nemocnice.
