Vražda na pravé poludnie
Otcovo auto sa im po hodinách pátrania podarilo nájsť na druhý deň, v sobotu ráno. Pán Lazar v ňom však nebol. Nález auta sa vo veľkej Levočskej doline ukázal kľúčový pre celé pátranie, aspoň čiastočne lokalizoval miesto, kam starý pán išiel. Polícia vyhlásila po Jozefovi pátranie, do ktorého sa zapojili profesionáli, blízki aj dobrovoľníci. „Bola Veľkonočná nedeľa ráno, keď k nám dorazila správa, že otca našli. Ja som sa ani neodvážil ísť blízko,“ spomína na strašný okamih zdrvený syn.
Bol to moment, ktorý zmenil život celej rodine: „Tam nám povedali, že otec bol zavraždený a že ho niekto zastrelil. Jeho telo našli pod konármi stromov zahádzané lístím. Podľa toho, čo viem, tak bolo evidentné, že vrah alebo vrahovia telo môjho otca maskovali, aby sťažili, alebo znemožnili jeho nájdenie.“ Jozefa Lazara zasiahlo 11 výstrelov kalibru 7,65 milimetra s najväčšou pravdepodobnosťou vystrelených dávkou. Niektoré guľky ho zasiahli do rúk pri tom, ako si kryl hlavu. Ďalšie strely leteli aj mimo. Starý pán bol takmer okamžite mŕtvy.
Všetko nasvedčuje tomu, že dôchodcu rozstrieľali samopalom vzor 61 - takzvaným škorpiónom. „Dnes už vieme, že otec zomrel ešte poobede na Veľký piatok. V podstate ho zavraždili krátko potom, ako prišiel do Levočskej doliny. Vošiel do lesa a do polhodiny bol mŕtvy. Jeho telefón bol nedostupný hneď poobede. Policajti ho ani nikdy nenašli. Najskôr sme si mysleli, že ho okradli, ale mal pri sebe doklady aj malú finančnú hotovosť, keď ho našli. Jediné, čo mu zmizlo, bol mobil a ďalekohľad,“ dozvedeli sme sa od syna, ktorý stále verí, že sa prípad jeho otca vyšetrí.
Motív neznámy
Keď sme sa pýtali, čo mohlo byť motívom vraždy a či existuje okruh podozrivých, odpoveď prišla okamžite: „Bol taký zlatý dedko. Susedia ho mali radi, lebo on bol ten typ, čo chodil 3- až 4-krát do týždňa do lesa, nanosil im tu huby, maliny, borievky. Takže ľudia už ho doslova vy- čkávali, kedy príde. To bol jeho život. Bol členom poľovníckeho zväzu v podstate celý život. Keď išiel do dôchodku, tak už až taký aktívny nebol, ale chodil na výročné schôdze či na dni poľovníctva a také skôr priateľské stretnutia poľovníkov. Naozaj si nedokážem predstaviť, čo sa mohlo stať, či niekoho vyrušil, nejakého pytliaka, alebo niečo videl, vôbec netušíme.“
Vyšetrovanie na mieste trvalo niekoľko dní. Policajti hľadali zblúdilé projektily, stopy, mobil starého pána, ale aj kľúče od auta. Podľa syna bolo jasné, že s autom, na ktorom prišiel jeho otec, niekto manipuloval. „Bolo v takom teréne, že nie je pravdepodobné, že by ho tam otec zaparkoval. Skôr všetko nasvedčovalo tomu, že sa ho tam pokúsili skryť. Lebo aj kľúče od auta sa našli odhodené v lese a auto zostalo odomknuté.“ S pribúdajúcim časom sa stráca aj viera, že sa prípad vraždy nevinného starčeka niekedy objasní.
„Možno pomôže článok. To je taký rodinný lesík, je tam hneď lúka aj potôčik. Bolo tesne popoludní, keď sa to stalo, mohol tam ísť ktokoľvek. Mohol niečo vidieť, alebo niečo počuť. Možno niekto zazrel auto, alebo si jednoducho na niečo spomenie. Veľmi by sme si želali, aby sa to vyšetrilo,“ uzavrel so smútkom v hlase syn pána Lazara. Pri odchode sme na ulici pred bytovkou stretli pani Teréziu. S povzdychom a malou dušičkou len povedala: „Mal len tesne po narodeninách, nechápem, prečo mu to urobili. Pomôžte nám.“
