Poľský spisovateľ Witold Szablowski strávil štyri roky hľadaním kuchárov, ktorí varili pre tie najhoršie monštrá. Niektorých musel dlho presviedčať, aby sa s ním rozprávali, pretože dodnes majú obavy. Nakoniec mu však prezradili, aké to bolo servírovať jedlás vedomím, že jedna chybička môže znamenať popravu aj s celou rodinou. Výsledkom je kniha s názvom Ako nakŕmiť diktátora. Prinášame z nej päť príkladov.
Ugandský diktátor sa nechával titulovať rôzne – doživotný prezident, poľný maršál či vládca všetkých zvierat na zemi a rýb v mori. Dokonca sa považoval za posledného kráľa Škótska. Oponentov sa zbavoval tak, že ich hádzal krokodílom, šepkalo sa dokonca aj o jeho kanibalizme. Podľa svojho kuchára Odonte Oderu však mal rád pečenú plnenú kozu.
Psychopatický kambodžský diktátor nechal svojich ľudí umierať hladom, no vojaci Červených Kmérov sa mohli kŕmiť, koľko chceli. On sám mal zlé trávenie, a preto obľuboval jednoduché jedlá ako papájový šalát. Mal tiež rád vývar z vykostenej sliepky, Mäso sa z nej potom vybralo a pridal sa nakrájaný melón.
Kubánsky diktátor šetril pochvalami. No jeho kuchári boli radi, keď jedol potichu – to znamenalo, že je všetko v poriadku. Mal veľmi rád zmrzlinu, ktorej dokázal zjesť aj 20 kopčekov denne. No obľuboval aj pečené prasiatko podávané s varenými banánmi.
