Albánsky vládca mal 195 cm, no pre jeho diabetes mu lekári zakazovali prijať denne viac ako 1500 kalórií. Na raňajky preto mával syr a džem, na obed mal zeleninovú polievku a rybu a na večeru jogurt. Jeho kuchár mu však občas tajne urobil šišky so sirupom, najmä vtedy, keď mal zlú náladu. „Bolo to lepšie pre nás všetkých, pre celú krajinu,“ hovorí teraz.
Počas iracko-iránskej vojny pre neho varil Abú Ali. Ak bol Saddám spokojný, dal mu 50 dinárov, čo bol vtedy týždenný plat. Ak mu nechutilo, musel Abú Ali zaplatiť pokutu 50 dinárov za plytvanie jedlom. „Na konci mesiaca som ale bol vždy v pluse,“ hovorí dnes. Problém nastal, keď si iracký diktátor chcel vymeniť úlohy a varil pre vojakov sám.
Jedlo vždy pripálil alebo presolil, no aj tak ho všetci museli zjesť s úsmevom. A počas ramadánu, keď bol pôst, chodil Saddám do kuchyne dať si niečo potajomky, aby si „vylepšil náladu“. Jeho najobľúbenejšia bola Zlodejská rybacia polievka. Okrem rýb v nej boli rajčiny, petržlen, cibuľa, sušené marhule a mandle.
