Čakali na ospravedlnenie
Pokoj v duši nemajú ani ďalší pozostalí z Kolíňan. Podľa nich sa vyšetrovanie vlečie slimačím tempom. „Keď sa to stalo, tak sa politici predháňali, ako tu chodili a sľubovali, že sa to vyšetrí čo najrýchlejšie. Veď to bola obrovská tragédia, mala by to byť priorita. Teraz nám nepovedia nič. Len to, že sa čaká na posudky a nás predháňajú na výsluchy, čo sme tam ani neboli. Vraj, či sme sa ráno nepohádali a podobne. To čo sú za otázky, čo riešia? Chceme aspoň informácie, ako na tom vyšetrovanie je,“ zhodujú sa nahnevaní príbuzní obetí.
Okrem toho ich mrzí aj fakt, že dlhé mesiace márne čakajú na jednoduché ospravedlnenie. „Čakali sme aj nejaké prejavenie ľútosti, ospravedlnenie od vodiča nákladného auta, firmy, kde pracoval, ale nič také sa nestalo. Naše deti sú v hrobe a my už nikoho nezaujímame,“ cez slzy hovorí mamička Marianky Szepeovej († 21). V pamäti jej navždy zostane, aká bola jej dcéra v osudný deň sťastná. „Prišiel jej priateľ, ráno o pol šiestej, keď odchádzala z domu, tak to bolo najšťastnejšie dievča na svete, tak sa na neho tešila. Ešte sa jej pýtam, či nejde autom, lebo zvykla ním chodiť. V ten deň si však vybrala autobus. Mala som ju vydávať, nie chystať pohreb,“ spomína nešťastná mama na krásnu dcéru Marianku, ktorú milovali všetci, čo ju poznali.
