Európska únia by mala mať viac kompetencií, aby sa dokázala vysporiadať s krízami, akou je súčasná pandémia ochorenia COVID-19. Vyplýva to z prieskumu z konca apríla. Takmer sedem z desiatich respondentov (69 %) si želá posilnenie úlohy Európskej únie v boji s aktuálnou krízou. Zároveň je takmer šesť s desiatich respondentov nespokojných so solidaritou, ktorú si navzájom preukazovali členské štáty EÚ počas pandémie. Napriek tomu, že 74 % opýtaných sa dopočulo o opatreniach alebo krokoch iniciovaných zo strany EÚ v reakcii na pandémiu, iba 42 % respondentov vyjadrilo s doterajšími opatreniami spokojnosť
Nové spoločné nástroje na zvládanie kríz
Približne dve tretiny respondentov (69 %) súhlasí s tvrdením, že „EÚ by mala mať rozsiahlejšie kompetencie na riešenie kríz, ako je napríklad pandémia spôsobená koronavírusom‟, opačný názor má menej ako štvrtina opýtaných (22 %). Hlas za posilnenie kompetencií zaznieval najintenzívnejšie medzi respondentmi v Portugalsku a v Írsku, najslabšie v Česku a vo Švédsku. Na Slovensku sa s daným tvrdením stotožnilo 61 % respondentov.
V súvislosti s pandémiou občania EÚ požadujú, aby sa Únia zamerala najmä na zaistenie dostatočných zásob zdravotníckym pomôcok vo všetkých jej členských štátoch. EÚ by sa tiež podľa respondentov mala sústrediť na vyčlenenie prostriedkov na vývoj vakcíny, na poskytnutie priamej finančnej pomoci členským štátom Únie, ako aj na zlepšenie ich spolupráce v oblasti výskumu.
Oživenie európskej solidarity v krízových časoch
Presvedčenie občanov EÚ o potrebe posilniť kompetencie Únie a lepšie koordinovať spoločnú reakciu ide ruka v ruke s nespokojnosťou väčšiny respondentov prieskumu so solidaritou medzi členskými štátmi EÚ počas súčasnej pandémie: 57 % opýtaných nie je spokojných so solidaritou, ktorú si členské štáty navzájom prejavovali (22 % nie je vôbec spokojných, 35 % nie je veľmi spokojných). Spokojnosť v tejto súvislosti prejavila iba tretina opýtaných (34 %).
Najmenšiu mieru spokojnosti so solidaritou medzi krajinami EÚ prejavili respondenti z Talianska, Španielska a Grécka a následne Rakúska, Belgicka a Švédska. Naopak, najväčšia spokojnosť panovala medzi respondentmi z Írska, Dánska, Holandska a Portugalska, následne z Maďarska a zo Slovenska.
Opatrenia EÚ sú známe, nie však dostačujúce
Traja zo štyroch respondentov naprieč všetkými členskými štátmi uvádzajú, že počuli, videli alebo čítali o opatreniach EÚ v reakcii na pandémiu COVID-19, pričom tretina opýtaných (33 %) tiež uviedla, že vie, o aké opatrenia ide. Približne polovica (52 %) z tých, ktorí vedia o krokoch EÚ proti pandémii, s nimi nie je spokojná. Iba 42 % opýtaných vyjadrilo s prijatými opatreniami spokojnosť. Najspokojnejší v tejto oblasti boli respondenti z Írska, Holandska, Dánska a Fínska. Najväčšiu mieru nespokojnosti prejavili respondenti z Talianska, Španielska a Grécka, pomerne vysoká bola tiež medzi opýtanými z Rakúska a Bulharska.
Šesť z desiatich občanov zaznamenalo finančné ťažkosti
Väčšina respondentov (58 %) uviedla, že od začiatku pandémie sa museli vysporiadať s istým typom finančných problémov v osobnom živote. Išlo napríklad o stratu príjmu (30 %), úplnú alebo čiastočnú nezamestnanosť (23 %), skoršie čerpanie osobných úspor (21 %), problémy s platením nájmu, účtov alebo bankových úverov (14 %), prípadne o problémy so zaobstaraním výživného a kvalitného jedla či potravín (9 %). Jeden z desiatich opýtaných uviedol, že musel o finančnú pomoc požiadať rodinu alebo priateľov, a 3 % respondentov čelili bankrotu.
Podľa prieskumu doľahli finančné problémy v najväčšej miere na občanov Maďarska, Bulharska, Grécka, Talianska a Španielska. Naopak, najmenej problémov hlásili obyvatelia Dánska, Holandska, Švédska, Fínska a Rakúska - v týchto členských štátoch sa finančné ťažkosti nedotkli viac ako polovice opýtaných (nestretlo sa s nimi 66% respondentov v Dánsku, 57% v Holandsku, 54% vo Fínsku a 53% vo Švédsku).
Viac informácií o európskych témach nájdete na www.europa.sk.
