Vie o tom svoje rozvedená Trebišovčanka, ktorá je už na dôchodku, no stále sa stará o zdravotne postihnutú a nesvojprávnu dcéru (42). Jej exmanžel ušiel do Ameriky, a keď sa na penziu vrátil, má na krku exekúciu. Bude musieť splatiť dlh, hoci ide o nízku sumu. Mária Pavlíková (71) sa rozviedla s manželom Štefanom (71) ešte v roku 1978, pričom o štyri roky neskôr emigroval do USA.
„Mal podlžnosti na výživnom, v prípade Andrey mal mesačne platiť vtedajších 400 korún (13,28 €) a celkovo to bolo 1 000 korún (33,19 €). Rozhodol o tom súd a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť ešte v novembri 1982,“ vraví rozvedená Trebišovčanka. Hľadala ho cez rôzne pátracie tímy i Červený kríž, no neúspešne.
„Ja som sa už so všetkým rozlúčila, hoci potrebujeme každú korunu či euro. Andrea je totiž postihnutá, no iskra nádeje nám svitla minulý rok. Známi mi avizovali, že ho videli v Trebišove a chválil sa im, že našej staršej dcére kúpil auto. Možno ako odškodné, no na mladšiu zabudol,“ vraví pani Pavlíková, podľa ktorej sa jej manžel ukrýva, no mal by žiť v Košiciach.
„Obrátila som sa na exekútorku. Celkovo až do roku 1996 ide takmer o 2 260 eur, čo pre nás nie je v žiadnom prípade zanedbateľná suma,“ domáha sa spravodlivosti dôchodkyňa, ktorá musí spolu s dcérou vyžiť zo 700 eur.
Nárokujú sa 3 roky spätne
„Výživné sa nepremlčuje, ale jednotlivé dávky áno. Nárokovať sa dá maximálne tri roky spätne. V zásade ide o posledné tri roky,“ uviedol exekútor Peter Hodermarský, ktorý spomenul, že už riešil podobný prípad Slováka, ktorý emigroval do Švajčiarska. „Keď sa v dôchodku vrátil na Slovensko, súd potvrdil, že jeho nárok na vyživovaciu povinnosť trvá. Zamietol však na celé obdobie, ale len tri roky. Keď sa exekúcia podá ešte v danom období neplatenia a rozhodne o tom súd, vtedy je nárok na celú sumu. Je tu však aj možnosť dodatočného požiadania o zvýšenie sumy výživného, aby sa celková suma zvýšila.“
