Pre Jennifer Anken (39) bolo posledných osem mesiacov plných životných zvratov. S manželom sa roky usilovali o bábätko, informuje People. Nakoniec sa im to aj podarilo a 24. apríla prišla na svet malá Davya Rose.
Neprebiehalo to ale tak, ako si Jennifer predstavovala. Z dcérky bola šťastná, no jej príchod na svet mal trpkú príchuť. Iba pred piatimi mesiacmi bola otcovi bábätka Daveovi Ankenovi diagnostikovaná rakovina mozgu, na ktorú nakoniec zomrel vo veku 47 rokov.
"Pýtam sa: 'Prečo by Boh dopustil niečo takéto?' Ale potom sa opäť pozriem na ten zázrak, ktorý mám v náručí," povedala Jennifer. "Myslím, že príbeh môjho manžela bol daný už veľmi dávno a čakalo sa iba na to, aby stretol mňa a aby sme spolu mali tohto malého človiečika."
Bábätko si skutočne dalo načas, Jennifer sa oň usilovala 15 rokov. S prvým manželom sa jej raz podarilo počať, no potratila. Po rozvode začala v roku 2017 randiť s Daveom. Obaja túžili po deťoch, no všetko nasvedčovalo tomu, že im to nie je súdené. Testy ukázali, že problém nie je v Jennifer, ale v Daveovi.
V snahách pokračovali naďalej a v apríli 2019 sa dokonca zasnúbili. Dňa 11. septembra, po augustovej dovolenke, jej lekári povedali úžasnú správu - je tehotná. "Bolo to priam skvelé," hovorí Jennifer." Ona ani Dave tomu nemohli uveriť, hoci bábätko videli aj na ultrazvuku. "Myslím si, že až do dňa jeho smrti skutočne neveril, že som tehotná. Hovoril, že neuverí, až kým ju neuvidí na vlastné oči."
Aj napriek týmto radostným správam si začala robiť čoraz väčšie starosti. Dave sa menil a to neuniklo ani pozornosti jeho spolupracovníkov. "Chodil neskoro do práce, a to nebolo jeho zvykom. Zaspával, bol často podráždený, strácal sa, bolo to ťažké," tvrdí Jennifer. "Ak chcete vedieť, u nás doma to bolo čisté peklo. Neustále sme sa hádali... Keď sa na to pozriem spätne, bolo to, akoby som žila s 15-ročným puberťákom."
25. októbra išli do nemocnice. Lekári zistili pomocou magnetickej rezonancie, že na prednej časti jeho mozgu sa niečo nachádza. Poslali ho na ďalšie vyšetrenia a tie potvrdili to najhoršie - Dave trpel rakovinou mozgu v konečnom štádiu. "Myslím, že pár dní mi to nedochádzalo," priznáva Jennifer. Dave okamžite podstúpil operáciu. "Keď sme boli osamote, spýtala som sa ho, či vie, čo sa deje, a on odpovedal: 'Áno, mám nádor.' Vedel, čo sa deje. Myslím, že poznal svoje telo a vedel, ako to dopadne, ale nechcel mi to povedať."
Keďže boli iba zasnúbení, Jennifer ho nemohla v právnych záležitostiach zastupovať. A tak personál v blízkej liečebni zorganizoval pre nich obrad v konferenčnej miestnosti. Vzali sa 5. novembra. Jennifer to hodnotí od nich ako veľmi milé: "Postavili ho z postele a nechali ho posadiť sa. Bolo to to najviac, čo pre nás kto mohol v ten deň urobiť." Iba o päť dní neskôr Dave naposledy vydýchol. "Oddychoval (pred fyzioterapiou), keď zrazu prišiel záchvat. Celý čas som mu opakovala, že je to v poriadku a že ho milujem. Som posledná osoba, ktorú videl."
Hoci chcela smútiť, musela ostať silnou pre ich nenarodené dieťa. Aby toho nebolo málo, Spojenými štátmi sa začala šíriť pandémia koronavírusu, a to iba mesiac pred pôrodom. "Moja rodina stála pri mne a upokojovala ma, aby som sa nezbláznila z myšlienok, ako toto všetko zvládnem. Už budem musieť vychovať dieťa sama, to ju budem musieť aj porodiť osamote?"
Dňa 24. apríla prišla na svet malá Davya, pomenovaná po otcovi. Na neďalekom stole stála urna s jeho popolom. Jennifer tvrdí, že celý čas cítila Daveovu prítomnosť. "Bol tam. Bol tam vďaka všetkým tým maličkostiam, ktoré som so sebou priniesla. Vedela som, že sa díva, a to ma upokojovalo."
Po jeho smrti ju veľmi trápila otázka, čo povie Davyi, keď sa raz opýta na svojho ocka. Spolupracovníci Jenniferinho manžela, hasiči, ponúkli pomocnú ruku. "Povedali mi: 'Nerob si s tým starosti. My všetci sme jej strýkovia a uistíme sa, aby vedela, kto bol jej otec.'"
Jennifer dodáva, že Davea si navždy zapamätá ako milujúceho, starostlivého, bláznivého a spoločenského človeka s veľkým srdcom. A hoci má Davya iba jeden mesiac, matke ho už veľmi pripomína, najmä vtipnými polohami, v ktorých spí. "Som si istá, že aj povahou bude po ňom. Cítim to."
