Vzor lídrov na čele Slovenska pomohol ďalšiemu faktoru - rozšíreniu nosenia rúšok. Napriek neustálym polemikám o efektívnosti rúšok, Slovensko bolo medzi prvými krajinami na svete, ktoré ich označilo za povinnosť na verejných miestach. Ako uvádza Yasmeen Serhan, rozhodnutie sa priečilo nariadeniam Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Týždeň po prvom potvrdenom prípade koronavírusu na Slovensku sa premiér objavil na televíznych obrazovkách s rúškom. Dnes už neuvidíte jediného slovenského politika, novinára alebo verejnú osobu, ktorá by bola na verejnosti bez rúška.
Prezidentka Čaputová svojim dômyselným ladením rúšok s oblečením dokonca nadobudla popularitu v ostatných krajinách. "Slovensko pritom nemá žiadnu tradíciu v nosení rúšok ako je to v ázijských krajinách, kde je to považované za prejav úcty," zdôrazňuje americká novinárka s tým, že náš národ si prešiel neľahkými opatreniami, aby zabezpečil ľuďom potrebnú ochranu a kampaň. Jej heslom bolo, aby sme chránili seba aj ostatných a uvedomili si, že nosenie rúšok nie je hanba.
Tretím a konečným faktorom, ktorý prispel k úspechu Slovenska v boji s COVID-19 je podľa Yasmeen Serhan rozhodnutie okolo karantény. Slovensko rýchlo zistilo, že zdravotnícky systém nemohol súperiť s kapacitami iných krajín. Strach, že nemocnice budú kolabovať ako v Taliansku či Španielsku, je dôvodom, prečo prišla karanténa.
"Situácia na Slovensku sa zmenila, no lídri sú naďalej opatrní a idú príkladom," zhodnotila pre časopis The Atlantic súčasný stav na Slovensku Yasmeen Sherhan. V súvislosti s hrozbou druhej vlny na koronavírusu využila na záver svojho článku slová prezidentky Čaputovej - budeme lepšie pripravení!
