Jej dcéra Carol-Ann Challoner (46) sa rozhodla odhaliť to, ako s koronavírusom bojovali. Ako uvádza portál Mirror, smrtiacim vírusom sa nakazili štyria členovia rodiny. Otec Joey, ktorý pracuje ako vodič sanitky, matka Carol, ktorá bola sociálnou pracovníčkou a tiež brat Joseph, ktorý sa venuje deťom s poruchami učenia. Zarážajúce je, že všetci mali rozličné príznaky. Rodina si musela vytrpieť vyrážky, zimnicu a tiež príznaky podobné chrípke.
„Objavila sa mi vyrážka, ale myslela som si, že to je len alergia. Zmenila som prací prášok, a tak som to brala ako dôvod. Nevšímala som si to. Na druhý deň som prišla k rodičom na čaj. Nežijeme spolu, ale niekedy varím ja pre nich a niekedy oni pre mňa,“ opisuje Carol-Ann to, ako ich ochorenie začalo. „Vtedy prišiel domov otec a povedal: Naozaj sa necítim dobre, nejako sa neviem zahriať. Potom mu začali všetky príznaky,“ tvrdí Carol-Ann. Krátko na to sa jej objavili ďalšie vyrážky a otec mal triašku a príznaky podobné chrípke. Ona a rovnako aj jej otec zostali týždeň v karanténe.
Učiteľku Carol-Ann prijali do nemocnice v anglickom Aintree v marci po tom, ako začala mať problém s dýchaním. „V hlave máš okolo 1 001 vecí, pretože počuješ, že ľudia umierajú. Bolo to čudné, znie to naozaj hlúpo, ale akoby si zabudol dýchať. Zrazu sa musíš sústrediť na dýchanie,“ opisuje svoje pocity.
46-ročná učiteľka vyzdvihla hrdinskú prácu zdravotníkov, ktorí sa o ňu a jej rodinu starali. „Všetci mali na sebe plastové obleky a rukavice. Mali na sebe aj plášte, ale všetky sestričky sa o ne zakopávali, pretože im boli príliš dlhé. Niektorí nosili ochranné okuliare a niektorí mali aj vizitky,“ opisuje lekárov a pripomína, že aj napriek ťažkej úlohe a zložitej situácii mali úsmev na perách.
Carol-Ann dokonca započula srdcervúce rozhovory, počas ktorých personál diskutoval s pacientmi o tom, či je možnosť, aby ich v prípade najhoršieho neresuscitovali. „Nejde o rozhovor, ktorý by lekári mali absolvovať,“ poznamenala.
Od zdravotníkov sa dozvedela, že jej mama je na ceste do nemocnice. „Začala som plakať, panikáriť a stále som si opakovala: moja úbohá mamička“. Jej mama Carol mala príznaky podobné chrípke a začala mať halucinácie. Celkovo bola vitálna a pravidelne športovala, avšak mala diabetes 2. typu.
Keď sa Carol-Ann polepšilo, dozvedela sa, že jej mamu previezli na jednotku intenzívnej starostlivosti. Dovolili jej navštíviť ju, avšak za prísnych bezpečnostných opatrení. „Obliekli ma do ochranného obleku, nasadili mi rukavice, pripojili ma ku kyslíkovej maske a až potom som mohla ísť za mamou. Nekontrolovane sme plakali. Všetci pacienti naokolo plakali tiež a dokonca aj sestričky sa rozplakali. Obe sme boli vyčerpané,“ opisuje silný okamih Carol-Ann. Jej stav sa zlepšil, avšak jej milovaná mamička chorobe podľahla. „Každý hovorí, že jeho mama je najlepšia na svete, ale moja mama ňou skutočne aj bola,“ opisuje. Carol-Ann sa rozhodla uskutočniť zbierku pre zdravotníkov, aby im vedela nakúpiť špičkové vybavenie na znak vďaky za všetku zdravotnú starostlivosť a ich obetu.
