Košičanka Klára býva v Starom meste vyše 30 rokov a na úpravy v bytoch si zvykla. Jej činžiak postavili ešte v roku 1974 a žije tu viacero starších ľudí. "Keby nebola karanténa, tak ani problém. Musím však sedieť doma, aby som niekde niečo nechytila. Som totiž rizikovou kardiačkou," vraví nešťastná penzistka, ktorej muky spočívajú v tom, že musí strpieť búranie a vŕtanie, ktoré často trvá až desať hodín denne.
"Bývalý majiteľ zomrel už pred vyše rokom, takže nechápem, prečo k prerábkam bytu museli pristúpiť práve v tomto období. Zo stavebných úprav je aj mnoho prachu. Keď som sa rozprávala so zadávateľom úprav, priznal, že mám pravdu, ale len pokrčil ramenami," uvádza pani Klára, ktorej je oznam na chodbe činžiaku o stavebných úpravách len s podpisom dcéry pôvodného majiteľa bytu úplne na nič. A nie je sama! Niekto tam už medzitým perom v zúfalstve dopísal aj slovo karanténa a sviatky.
"Myslí niekto na to, či je dovolené celý deň búchať a vŕtať a rušiť susedov, dôchodcov či ľudí, ktorí pracujú z domu alebo majú malé deti?" pýta sa táto Košičanka, ktorej nezostáva nič iné ako to celé dni počúvať a trpieť. "V istých chvíľach som už myslela, že dostanem infarkt. A mám smolu, lebo nielen vedľa mňa, ale aj podo mnou je voľný byt, takže môžem očakávať ďalšiu stavebnú pohromu," zúfa dôchodkyňa. U jej susedov Nový Čas zastihol len robotníkov, no majiteľa nie.
Čo na to správca?
"Nám ako správcovi domu bolo mailom zaslané oznámenie o vykonávaní stavebných úprav a bežných udržiavacích prác vlastníkom bytu. Ten doložil potrebný súhlas príslušného stavebného úradu so stanoviskom, pričom stavebný úrad nemal námietky k uskutočeniu daných prác. Nakoľko vlastník s úpravou bytu nemení vzhľad domu a ani nezasahuje do spoločných častí domu, nezasahuje do spoločných zariadení domu, a doložil potrebné podklady, sme uvedené vzali na vedomie," uviedol Ladislav Fodor z Bytového hospodárstva, ktoré spravuje tento činžiak v Košiciach.
