"Keď ideme do sveta, používame medzinárodné posunkovanie alebo sa naučíme národný posunkový jazyk toho štátu," priblížil pre TASR predseda Slovenského zväzu nepočujúcich (SZN) Jaroslav Cehlárik. Dodal, že slovenský posunkový jazyk je dynamický, stále sa vyvíja, dopĺňa a mení. "Mnohí si myslia, že posunkový jazyk je len nejaká pomôcka, nejaké gestá a nedajú sa v ňom vyjadriť abstraktné veci, ako napríklad šťastie alebo pohoda. Avšak všetky tieto slová vieme normálne posunkovať," hovorí.
Slovenský jazyk a slovenský posunkový jazyk sú podľa neho dva nezávislé jazyky, ktoré sa od seba odlišujú svojou gramatikou, slovosledom a ďalšími atribútmi. Naučiť nepočujúce deti komunikovať s okolím je podľa Cehlárika problematické. "Na Slovensku nefunguje celý systém služieb, aby sme zabezpečili to, čo potrebujú nepočujúce deti, ich rodičia aj príbuzní. Je čoraz viac prípadov nepočujúcich, ktorí neovládajú posunkový jazyk, sú viac sociálne izolovaní a nie sú aktívne zapojení do kolektívu," tvrdí.
Veľa nepočujúcich podľa neho ovláda posunkový jazyk na jednoduchej úrovni, používajú frázy a komunikácia je len povrchná, nejde do hĺbky. Sociálna interakcia je takto narušená. Títo nepočujúci majú problém čítať s porozumením a majú slabú slovnú zásobu. "Počujúci sa navzájom naučia, že napríklad keď povedia 'bu bu', znamená to strašidlo, ale nepočujúci nerozumie, o čo ide," priblížil predseda SZN.
"Nepočujúci, ktorí ovládajú slovenský posunkový jazyk, majú lepšie zabezpečené vzdelávanie od útleho veku a sú veľmi vyspelí. Normálne komunikujú s okolím, buď v slovenskom posunkovom jazyku, alebo pomaly pomocou artikulácie," hovorí. Doplnil, že keď takýto nepočujúci nerozumie, dá sa komunikovať aj písomne. Tak ako počujúce deti na Slovensku medzi sebou hovoria po slovensky, nepočujúce deti medzi sebou posunkujú slovenským posunkovým jazykom.
Podľa neoficiálnych údajov je na Slovensku 200 000 až 250 000 ľudí s poruchou sluchu. "Najviac z nich je starších ľudí, ktorým sa zhoršil sluch. Slovenský posunkový jazyk ovláda okolo 5000 ľudí, ostatní musia pre komunikáciu používať kompenzačné pomôcky, napríklad načúvacie aparáty a snažiť sa vo veľkej miere odzerať," uzavrel Cehlárik.
