Podľa exkluzívneho prieskumu agentúry AKO pre Nový Čas je jasnou jednotkou hnutie OĽaNO Igora Matoviča (46), ktoré od volieb stúplo o takmer 5 %.
Koronakríza narušila plány vlády na pokojné zostavovanie programového vyhlásenia a hneď sa museli pustiť do boja na záchranu zdravia a ekonomiky Slovenska. Prvý prieskum agentúry AKO po voľbách ukazuje, že OĽaNO v tejto situácii zvýšilo svoju podporu. „Vždy je dôležitý interval spoľahlivosti prieskumov, no aj ten hovorí, že Matovičovo hnutie neklesá, skôr stúpa o pár percent. Je to odraz toho, ako často komunikuje. Berie na seba úlohu komunikovať o koronakríze a ľudia o to majú záujem, tak mu to zvyšuje pozornosť,“ vysvetľuje Václav Hřích, riaditeľ agentúry AKO.
Pripomína, že kríza okolo pandémie vírusu môže mať neskôr opačný efekt. „Keď štát nebude zvládať boj s koronavírusom alebo sa zhoršia ekonomické výsledky a prejavovať sa to začne na peňaženkách voličov, tak opäť bude ako prvý na rane predseda OĽaNO, ktorý je najvýznamnejšou postavou krízy,“ dodáva Hřích.
Problémový Kiska
Oveľa horšie na tom je strana Za ľudí. Tá hneď po voľbách prišla o svoju najznámejšiu tvár Andreja Kisku, ktorý síce zostal predsedom, ale pre zdravotné problémy si neprevzal mandát poslanca. „Kríza je najmä v tejto strane, čo je spôsobené tým, že oficiálny líder už skoro mesiac nekomunikuje a značka Za ľudí bola postavená najmä na ňom,“ hovorí Hřích.
Donedávna najsilnejšia vládna strana Smer si zatiaľ drží svoje čísla nad 18 %. Šéf Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov pripomína, že je to najmä zásluha Petra Pellegriniho, ktorý nie je predsedom Smeru. „Strane pomohli dva týždne po voľbách, keď ešte vládol. Záviselo to od prejavov Pellegriniho, bez ohľadu na to, či niečo dôležité vykonal, alebo nie. Boli prijaté opatrenia a začalo sa s reštrikciami, čo verejnosť ocenila,“ myslí si Mesežnikov.
Analytik Hřích si všíma, že ĽSNS ako druhá parlamentná opozičná strana sa prepadáva: „Je to spôsobené tým, že Smeru opozičná politika vychádza, na rozdiel od ĽSNS, ktorých takmer nevidno a verejnosť nepozná riešenia, ktoré by chceli dať do boja s koronavírusom.“ Od volieb si okrem matovičovcov polepšili aj Sme rodina Borisa Kollára a SaS Richarda Sulíka. „Žnú to, že sú vo vláde. Ľudia sa radi identifikujú s víťazmi. Vládne strany si to uvedomujú a budú sa od seba musieť odlíšiť a začne sa tak súboj o pozornosť, ktorý už vidíme aj teraz nielen pri SaS a OĽaNO. Dôležité bude, aby potenciálny konflikt vedeli uhasiť, čo bolo problémom v minulosti,“ dodáva Hřích.
PS stále vysoko
V prieskume je pomerne vysoko aj mimoparlamentná strana Progresívne Slovensko. To vo voľbách kandidovalo so stranou Spolu a nedosiahli potrebný počet 7 % hlasov. Z prieskumu, ktorý obe strany meral samostatne, vyplýva, že PS má 6,5 %, zatiaľ čo Spolu necelé 1 %. „Nositeľom tej spoločnej značky PS/Spolu boli práve progresívci. Môže to súvisieť aj s tým, že Miroslav Beblavý bol známy politik a odstúpil z vedenia Spolu. To isté spravil síce aj Michal Truban v PS, no strana zrejme nie je naviazaná len na neho. Očakáva sa, že táto strana bude odrazom bývalého opozičného voliča, ktorý nebude stotožnený s tým, kam sa uberá vláda,“ uzavrel Hřích.
