Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
Vaše tipy Máte tip na článok, zaujímavé fotografie alebo video? Pošlite nám ich! Poslať tip
15.04.2020, 07:59 | Správy | Domáce správy

Minister práce Milan Krajniak: Vo vládnom programe budú aj 13. dôchodky

Pôvodne sa o ňom uvažovalo ako o nominantovi na post ministra obrany.

Podpredseda Sme rodina Milan Krajniak (47) napokon zasadol na stoličku šéfa rezortu práce a v súčasnosti musí riešiť najmä požiadavky na pomoc zamestnancom, ktorí sa ocitli v ťažkej situácii. Pre Nový Čas hovorí o tom, že nezamestnanosť na nízkych číslach neudržia, no pracujú na ďalších opatreniach, ktoré majú znížiť korona krízu.

Je po Veľkej noci, minister zdravotníctva počas nej opatrne hovoril o postupnom nabiehaní bežného života. Čo si o tom myslíte vy?

- Myslím si, že každý krok musíme veľmi starostlivo zvážiť preto, lebo v každej krajine skôr alebo neskôr príde taká strmejšia fáza nábehu počtu pozitívne testovaných a my by sme sa mali snažiť tú krívku čo najviac sploštiť a oddialiť. Keďže nevieme presne, v akej fáze sa nachádzame, tak by som bol veľmi opatrný.

Som za to a bavíme sa o tom prakticky každý deň, ktoré ďalšie oblasti toho ekonomického života by sme mohli otvoriť, ale myslím, že by sme mali postupovať veľmi opatrne. Za úplne kľúčové považujem testovanie v rómskych osadách a súčasne Veľkú noc, keď bol zvýšený pohyb v krajine. Takže mne sa zdá, že o nejakom väčšnom otváraní prevádzok budeme môcť hovoriť zhruba o dva týždne.

Fotogaléria
5
fotiek v galérii

NBS pred časom zverejnila čísla, podľa ktorých príde o prácu 130 000 ľudí. Zhodujú sa tieto prepočty s vašimi?

- Nezhodujú, ale nie preto, že by sme našli v tej analýze NBS niečo, čo by matematicky nesedelo, ale preto, že dnes vôbec nevieme, ako dlho bude táto korona kríza trvať. A v závislosti od toho, ako dlho bude korona kríza trvať, tak budú závisieť aj tie počty ľudí bez práce. To, čo považujem za dobrú správu, aj keď si uvedomujem, že sme vôbec nevyhrali, je, že zamestnanosť za mesiac marec bola porovnateľná s mesiacom február.

Čiže v marci sa nejaké masové prepúšťania neprejavili vôbec. Od začiatku marca do dnešného dňa máme nahlásené hromadné prepúšťania, ktoré by sa mohli dotknúť 3 500 zamestnancov, ale to ešte neznamená, že všetci títo ľudia prídu o prácu, lebo my sa snažíme individuálne hovoriť s týmito väčšími zamestnávateľmi a pripraviť pre nich také podmienky, aby nemuseli týchto ľudia prepustiť. Nemôžeme si ale robiť ilúziu, že po skočení tejto krízy budú zamestnanosť a nezamestnanosť na takej úrovni, ako boli pred ňou.

Robíme všetko preto, aby sme každé pracovné miesto zachránili a každému zamestnávateľovi, ktorý je ochotný toto pracovné miesto udržať, aby sme mu refundovali maximum na udržanie tohto pracovného miesta. Všetky kapacity rezortu venujeme iba tejto kríze a sociálnej pomoci občanom. Zamestnanci pracujú a pripravujú sociálnu pomoc aj počas víkendov, aktuálne boli v práci aj počas veľkonočných sviatkov, za čo im veľmi pekne ďakujem.

Nezamestnanosť za marec je teda asi 5 %, ako to bolo vo februári?

- Predpokladám, že to ešte trochu stúpne, pretože niektoré žiadosti nám ešte dobiehajú. My to vždy uzatvárame zhruba v tomto čase mesiaca, takže presné čísla budeme vedieť niekedy po 20. apríli. Chcem povedať ešte jednu vec. Berieme to veľmi vážne, aby sme podporili a uchovali každé pracovné miesto a preto sme sa rozhodli predstaviť ďalšiu formu pomoci pre zamestnávateľov, aby si mohli dovoliť udržať pracovné miesto. To je to, čo sa možno volá skrátene kurzarbeit. Rozmýšľali sme, ako to urobiť, aby sme za čo najviac zamestnávateľov vyriešili tú dilemu, aby nemusel riešiť, či majú prepustiť zamestnanca alebo nie.

My chceme, aby ho neprepustili a preto budeme vyplácať každému zamestnávateľovi náhradu mzdy, ktorú dostáva jeho zamestnanec, keď je na prekážkach v práci. Čiže, keď ktokoľvek nebude mať prácu pre nejakého človeka, bez ohľadu na to, či má kolektívnu zmluvu alebo nie a bez ohľadu na to, že na koľko percent má vlastne nárok z hrubej mzdy na vyplatenie, štát mu tieto náklady vyplatí. A preto žiadny zamestnávateľ iba z dôvodu toho, že momentálne nemá prácu pre nejakého človeka, ho nebude musieť prepustiť.

O akej percentuálnej výške sa bavíme?

- Bavíme sa o 100 % náhrady mzdy. Nie hrubej mzdy, ale toho, keď je zamestnanec doma na prekážkach v práci, tak dostáva zo zákona 80 % zo svojej hrubej mzdy. Ak majú kolektívnu zmluvu, podľa toho, koľko majú dohodnuté v kolektívnej zmluve. A túto sumu preplatíme zamestnávateľovi, aby nemusel tohto zamestnanca prepustiť. Kurzarbeit je založený na princípe, že približne 60 % pomáha štát, približne 20 % zamestnanec a približne 20 % pomáha zamestnávateľ. Tých 20 % zamestnávateľa, to bude to, čo platí v odvodoch za zamestnanca, čiže tie bude musieť zaplatiť. Aj tam však bude možnosť čiastočne odpustiť odvody a čiastočne odložiť ich splatnosť tak, aby v tomto krízovom období s tým nemal problémy.

Odkiaľ tie peniaze budú pochádzať?

- Štát si na to bude musieť požičať. Ale my ani jedno euro, ktoré nájdeme už dnes v štátnom rozpočte alebo eurofondoch, si nenechávame pre seba. Každé euro, ktoré nájdeme, alebo si požičiame, dáme na pomoc ľuďom, zamestnancom a, samozrejme, firmám, ktoré ich zamestnávajú.

Doteraz ste hovorili, že tá pomoc bude okolo miliardy, pre menšie podniky plus ešte polmiliardové bankové záruky. V akej výške to bude celkovo aj s týmito ďalšími opatreniami?

- Náš odhad je, že celkovo aj s týmito ďalšími opatreniami to bude o pol miliardu navyše. Ale berte to tak, že sa to nedá presne odhadnúť, lebo nevieme, ako dlho bude kríza trvať.

Kurzarbeit bol prvok, ktorý veľkí zamestnávatelia požadovali asi najviac. Ide o poslednú pomoc od štátu?

- Nie. My to neustále rozširujeme a spresňujeme. Za 7 dní sme pripravili prvú sociálnu pomoc. Za ďalších 5 dní sme pripravili druhú sociálnu pomoc. To boli tie odpustené úvery malým a stredným podnikateľom. O ďalšie 3 dni sme predstavili lízingy. O ďalších 5 dní sme predstavili to, že rozširujeme pomoc aj pre veľkých zamestnávateľov, bez ohľadu na počty zamestnancov, ktoré majú. A teraz po 5 dňoch sme to rozšírili aj o kurzarbeit. Pričom platí, že každý zamestnávateľ si bude môcť vybrať, či je pre neho výhodnejšie čerpať tú pomoc, ktorú sme už zverejnili, podľa poklesu tržieb, alebo tento kurzarbeit.


Aké teda budú ďalšie opatrenia?

- My neustále pracujeme na rozšírení a spresnení sociálnej pomoci. Plánujeme čiastočné odškodnenie alebo minimálnu pomoc pre tých, ktorí doteraz nespadali do žiadnej kategórie pomoci. Čiže pre časť ľudí, ktorí majú jednoosobové eseročky, pre časť szčo, ktoré neplatili odvody a pre časť ľudí, ktorí pracovali na dohodu. Aj pre týchto pripravujeme pomoc 210 eur na mesiac s tým, že podmienkou tej pomoci bude, že nemajú žiadny iný príjem.

Mnohé firmy majú ešte problémy aj s nájmom. Bude v tomto nejako štát pomáhať?

- Áno, riešili sme dva modely. Jeden je česko-nemecký, druhý je zjednodušene povedané model pána Sulíka. Prvý model hovorí o tom, že sa budú odkladať splátky nájmov, rovnako ako prenajímatelia majú odložené splátky úverov, vlastne sa to odsunie po skončení krízy. Podľa modelu pána Sulíka by štát priamo nájomcom prispieval nejakú sumu, oni by museli doplatiť časť a prenajímatelia by sa museli vzdať časti príjmov. Predpokladám, že tento týždeň dospejem k riešeniu, či pôjdeme prvou alebo druhou cestou.

Minulá vláda a váš predchodca Ján Richter tlačili najmä na zvyšovanie minimálnej mzdy. Budúci rok by to malo byť cez 600 eur, nebude jej výška prekážkou v súčasnej situácii?

- Tá naviazanosť minimálnej mzdy na priemernú mzdu je fajn za normálnych čias ekonomiky. Čo urobíme, keď nám pod vplyvom tejto krízy priemerná mzda klesne? Budeme znižovať aj minimálnu mzdu? Ja si myslím, že nie. Budeme sa musieť pobaviť o tom, ako bude tá minimálna mzda v čase korona krízy zadefinovaná. Uvidíme, koľko bude trvať a potom prijmeme nejaké rozhodnutie.

Zatiaľ nemáte predstavu, ako by to malo vyzerať?

Mám jasnú predstavu, ako chcem nájsť odpoveď na túto otázku. Počkajme si, kým korona kríza skončí a potom budeme vedieť vyhodnotiť, v akej fáze ekonomiky sme, a čo si budeme môcť dovoliť.

Keď sme sa rozprávali pred prezidentskými voľbami, tak ste v kampani dávali dôraz na niekoľké vaše podmienky. Prvou bola exekučná amnestia. Kedy bude?

- Akurát finišujeme s prípravou programového vyhlásenia vlády a exekučná amnestia bude jej súčasťou. Takže verím, že do leta určite prijmeme prvé opatrenia, ktoré ľuďom s exekúciami pomôžu.

Požadovali ste, aby za každé vychované dieťa dostali rodičia 50 € k penzii. Myslíte si, že sa k tomuto kroku dostanete?

- Dostaneme sa k tomu. Aj toto je jedna z vecí, ktorá bude v programovom vyhlásení vlády za oblasť rezortu práce, sociálnych vecí, práce a rodiny. Nebude tam zadefinované, či to bude 50 alebo 100 eur. Princíp je taký, že my sme za to, aby každé pracujúce dieťa mohlo časť svojich odvodov alebo časť svojich daní, ktoré odvádza štátu, poslať svojim rodičom. Hľadáme spôsob, ako sa to bude dať, ale až po korona kríze.

Ako to vyzerá s 13. dôchodkami tento rok?

- Budem presadzovať, aby v programovom vyhlásení vlády bolo zakotvené, že 13. dôchodky sa rušiť nebudú. Neviem si predstaviť zatiaľ žiadne okolnosti, aby som súhlasil, že by toto bolo z programového vyhlásenia vlády vyškrtnuté. Pripúšťam, že by tam mal byť horný limit. Máme tu ľudí, ktorí majú tisíc eurové dôchodky a tam by nemusel byť 13. dôchodok v plnej výške, lebo tí ľudia nie sú od toho existenčne závislí.

 

Mihál končí ako tajomník

Z rezortu práce odchádza po necelom mesiaci štátny tajomník Jozef Mihál z SaS. „Považujem ho za odborníka a som rád, že som ho oslovil. Prvé týždne našej spolupráce som vyhodnocoval tak, že môže byť úspešná a vzájomne obohacujúca. Zrejme sú niektoré detaily, v ktorých musí mať minister posledné slovo, nepovažoval som to však za zásadné veci, v ktorých by sme mali odlišný názor,“ vysvetlil Krajniak. 

Samotný Mihál priznáva, že svoje kompetencie si predstavoval inak: „Ponuku stať sa štátnym tajomníkom som prijal s pokorou a víziou, že v tejto pozícií dokážem pre ľudí na Slovensku urobiť veľa, moje očakávania sa však v reálnej praxi nenaplnili. S osobou pána ministra to nesúvisí, chápem že máme odlišnú politickú orientáciu a v mnohom iný pohľad na svet a tak je to v poriadku. Ľuďom budem každopádne pomáhať naďalej, na to nepotrebujem funkciu. Môj formálny odchod by sa mal zrealizovať zrejme v priebehu tohto týždňa.“

Diskusia / 0
Autor: Martin Čeliga, Nový Čas
X

Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané spoločnosťou FPD Media, a.s., so sídlom Prievozská 14, 821 09 Bratislava, IČO: 47 237 601, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sa, vložka č. 6882/B na účely spätného kontaktovania... Prečítajte si viac informácií k ochrane osobných údajov .