Podľa koordinátora krízovej pomoci nie je zahaľovanie nosa a úst, ktoré má chrániť pred kašľom alebo kýchaním, zlý nápad.
Podľa experta WHO sa organizácia naďalej domnieva, že používanie respirátorov by malo byť vyhradené predovšetkým zdravotníkom. Zároveň však pripustil užitočnosť širšieho používania podomácky vyrábaných rúšok a ďalších pokrývok úst pre obmedzenie šírenia koronavírusu.
Ešte začiatkom týždňa Ryan bol k rúškam skeptickejší a nedoporučoval ich, ak človek nie je sám nakazený. Oponenti na to ale reagovali, že mnohí ľudia nemôžu sami vedieť, či infikovaní sú. "Musíme uchovať medicínske chirurgické respirátory pre našich pracovníkov v prvej línii, ale myšlienka používania respiračných pokrývok alebo pokrývok úst na ochranu pred kašľom alebo kýchaním ... sama o sebe nie je zlý nápad," povedal Ryan. To však podľa neho nepopiera potrebu umývania rúk a sociálneho odstupu.
Ryan pred novinármi pripustil možnosť, že vírus SARS-CoV-2, ktorý vo svete podľa štatistík nakazil viac ako milión ľudí, sa prenáša aj vzduchom. Experti sa však naďalej domnievajú, že hlavný spôsob prenosu sa deje tak, že ľudia, ktorí kašlú a kýchajú, kontaminujú povrchy predmetov alebo ďalších ľudí. Podľa Ryana možno sú situácie, kedy nosenie rúšok na verejnosti môže obmedziť mieru prenosu vírusu z infikovanej osoby na druhú.
Experti aj vlády sa o účinnosti nosenia rúšok sporia a dospievajú k protichodným záverom. Napríklad turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok oznámil, že na verejných miestach budú mať tureckí občania povinnosť rúška nosiť. Naopak britský vládny expert Jonathan Van-Tam v piatok povedal, že Británia neodporúča, aby rúška nosili zdraví ľudia. Neexistuje dôkaz, že všeobecné nosenie rúšok ľuďmi, ktorí sú zdraví, má vplyv na šírenie choroby v spoločnosti, poznamenal Van-Tam. Istý si zmysluplnosťou nosenia rúšok nie je ani šéf talianskej civilnej ochrany Angelo Borrelli. Podľa neho teraz nie je nevyhnutné, aby tí, ktorí dodržiavajú odstup a pravidlá stanovené vládou, rúška nosili.
Český odborník na testovanie rúšok z Energetického ústavu Fakulty strojného inžinierstva Vysokého učení technického v Brne František Lízal sa domnieva, že nosiť rúška na verejnosti má zmysel. Kritizoval pritom predchádzajúci postoj WHO, ktorá všeobecné nosenie rúšok skôr neodporúčala. Problém je podľa neho to, že človek nakazený koronavírusom nákazu roznáša ešte skôr, než začne mať príznaky.
S pôvodným názorom WHO polemizovala tento týždeň tiež imunologička a bývalá riaditeľka Mikrobiologického ústavu AV ČT Blanka Říhová. Podľa nej WHO má problém s tým, ako zabezpečiť rúška pre všetkých, a tak radšej ich nosenie spochybňuje. Podľa Říhovej v populácii môže byť odhadom 20 percent ľudí, ktorí majú vírus, nemajú príznaky, neboli testovaní, myslia si, že sú zdraví, ale pritom nie sú. "Keď si vezmú rúšku, tak možnosť prenosu podstatne znižujú," povedala Říhová Českému rozhlasu.
