Ľudia odmietajú poskytnúť cintoríny a pozemky pre hroby, márnice sa plnia obeťami choroby COVID-19. Kmeňové zvyklosti sú zákon a kmene kategoricky odmietajú poskytnúť svoje pozemky k pochovaniu ľudí, ktorých zabil koronavírus, napísala agentúra AFP.
Saada Malak aj jeho bratranec narazili s telom Saadovho otca, ktorý zomrel na COVID-19, všade na odmietnutie. Nakoniec vzdali svoju snahu pochovať ho a nechali telo v jednej bagdadskej nemocnici. "Toto je tak veľká krajina a naozaj sa v nej nenájde niekoľko metrov štvorcových na pochovanie tých mŕtvych? Otec zomrel pred týždňom a my sme odvtedy neboli schopní usporiadať pohreb ani ho uložiť do zeme," sťažuje sa Malak.
V 40-miliónovom Iraku sú podľa oficiálnych údajov stovky nakazených. Testovaných bolo ale len niekoľko tisíc ľudí a občania vládnym údajom nedôverujú. Riadia sa hlavne kmeňovými zvyklosťami. Jeden z klanov pred niekoľkými dňami odmietol delegáciu ministerstva zdravotníctva, ktorá sa pokúsila pochovať štyroch mŕtvych v kraji severovýchodne od Bagdadu. Ministerskí pracovníci potom skúšali šťastie inde, južne od metropoly, ale tam ich vyprevadili desiatky rozhorčených ľudí. Kolóna so štyrmi telami tak skončila opäť v márnici, odkiaľ mŕtvych predtým vytiahla.
O pochovanie Saadova otca sa pokúsil aj bratranca Sálim Šammarí. Odprevadili ho policajti, ale ani to nepomohlo. "Vyhrážali sa nám a povedali, že nám zapália auto. Prítomnosť policajtov nepomohla," povedal Šammarí. "Robíme to kvôli svojim deťom a rodinám, preto odmietame tých ľudí pochovávať vo svojom okolí," povedal Iračan, ktorý nechcel byť menovaný.
Minister zdravotníctva Džaafar Alavi uistil, že z pochovaného tela nehrozí žiadna nákaza, ale napriek tomu sa ešte obrátil na náboženské autority, aby zakročili. Veľký ajatolláh Alí Sistani vydal dekrét, ktorý ukladá, že telo každého, kto zomrel na koronavírus, musí byť zabalené do troch rubášov a že miestne úrady musia pohreb umožniť.
Lenže, ako upozornil jeden lekár, v provinciách Nadžaf a Karbalá, kde sa nachádzajú šiitske svätyne, ministerstvo zdravotníctva nemôže miestnym úradom nič nariaďovať. Sistani sídli práve v Nadžafe. Lekár, ktorý tiež nesúhlasil so zverejnením svojho mena, povedal, že vie o prípade, kedy na okraji provincie Nadžaf zastavili konvoj s telom na pochovane, to isté zažili príbuzní iných zomrelých pri Karbalá. "Teraz máme štyridsiatku mŕtvych, ale čo sa stane, keď ich bude oveľa viac?" povedal lekár.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie pripadá v Iraku na 10.000 občanov 14 nemocničných lôžok. Irak navyše susedí s Iránom, kde je takmer 3000 mŕtvych a viac ako 40.000 nakazených. Čoby druhý najväčší exportér ropy v rámci krajín skupiny OPEC Irak na zdravotníctvo vydáva len 1,8 percenta svojich príjmov. Prepadajúce sa ceny ropy znamenajú pre krajinu veľké straty a vláda sa začína so žiadosťami o prispenie obracať na súkromný sektor, ktorý ale v krajine takmer neexistuje, a takisto na banky.
Irak čelí epidémii koronavírusu v situácii, kedy jeho zdravotníctvo má k dispozícii na počet občanov menej lekárov než stále bojujúcich v Líbyi. Mnoho irackých doktorov utieklo kvôli násiliu aj kvôli obavám z únosu. Iračania majú strach obracať sa na nemocnice, ktoré môžu byť koronavírusom zamorené, a hľadajú vlastné riešenia. Murtada Zubajdí vyštudoval technológiu zdravotníckeho vybavenia. Žije na juhu Iraku a skonštruoval priehľadnú bunku, ktorá má vo vnútri lôžko a k nemu pripevnenú fľašu s kyslíkom. Bunka je klimatizovaná a je v nej televízor. Iracké úrady vyhlásili do 11. apríla zákaz vychádzania a zakázali zhromažďovanie, čo sa týka i pohrebov. "Nám už smrť nevadí. Teraz premýšľame len o tom, ako tých mŕtvych pochovať," hovorí Šammarí.
