TASR o tom informovala Veronika Matušková, hovorkyňa Matice slovenskej. "Je mi osobne veľmi ľúto, že pre prísne opatrenia z dôvodu šírenia koronavírusu si nemôžeme včas uctiť Andreja Sládkoviča na plánovanom kultúrnom podujatí v Hrochoti. Samozrejme, ochrana zdravia ľudí je teraz najdôležitejšia, preto sa podujatie uskutoční v náhradnom termíne," uviedol predseda MS Marián Gešper. Pripomenul, že najstaršia národná ustanovizeň Slovákov mohla vzniknúť aj vďaka Sládkovičovi. V roku 1861 sa podieľal na prijatí a formulácii textu Memoranda národa slovenského, ktoré obsahovalo požiadavku na založenie MS.
"Osobne sa zúčastnil na ustanovujúcom valnom zhromaždení Matice slovenskej v Turčianskom Sv. Martine 4. augusta 1863 a stal sa jej zakladajúcim členom i členom matičného výboru. Pri tejto príležitosti Sládkovič napísal oslavnú báseň Pamiatka pre deň 4. augusta."
Sládkovič sa podieľal na tvorbe Literárneho odboru MS a bol posudzovateľom matičných literárnych súbehov. V gescii MS intenzívne pracoval na rozsiahlych dokumentoch Denník a Zápisnica Slovenského národného zhromaždenia. V roku 1869 mu Výbor Matice slovenskej odsúhlasil finančnú pomoc vo výške stopäťdesiat zlatých, ktorú mu osobne odovzdal matičný tajomník Franko Víťazoslav Sasinek. Po predčasnej smrti Andreja Sládkoviča sa v apríli 1872 uskutočnila v sídle MS slávnostná panychída a fakľový sprievod na jeho pamiatku.
Svojmu velikánovi sa MS odvďačila aj po jeho smrti. Výrazne sa zaslúžila o popularizáciu jeho diela. "V roku 1939 v matičnom vydavateľstve vyšli Sládkovičove Zobrané básne a v roku 1970 monografia o Sládkovičovej Maríne pod názvom Diamant v hrude," priblížil Gešper s tým, že v roku 1972 ustanovizeň vydala aj druhé zrevidované vydanie základnej monografie Andrej Sládkovič s podtitulom Život a dielo. Inštitúcia sa v najbližšom období odvďačí básnikovi opäť, a to krátkym historickým dokumentom o jeho živote, diele a matičnej práci, ktorý bude slúžiť aj ako moderná vzdelávacia pomôcka pre školy.
